Štáty Európskej únie sa ani dnes nezhodli na pravidlách celosvetového zdanenia veľkých firiem, o ktoré sa viaceré európske krajiny snažia už viac ako päť rokov. Kým v minulých prípadoch sa proti stavalo Poľsko, teraz na rokovaní ministrov financií v Luxemburgu zablokovalo dohodu Maďarsko. Predsedníckemu Francúzsku tak nevyšla snaha dosiahnuť dohodu počas svojho polročného pôsobenia na čele bloku a od júla bude dojednanie kompromisu na českom predsedníctve.
Zdanenie najväčších „hráčov"
Únia sa dlhodobo snaží o efektívnejšie a spravodlivejšie zdanenie veľkých spoločností na čele s najväčšími internetovými podnikmi, ako je Google, Meta či Amazon. Až vlani v októbri však cestu k nemu otvorila dohoda viac ako stovky krajín sveta v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Jej prvý pilier má zabezpečiť, aby firmy platili dane vo všetkých krajinách, kde podnikajú, druhý potom minimálnu výšku korporátneho zdanenia 15 percent.
EÚ sa ale už niekoľko mesiacov márne dohaduje na schválení druhého piliera.
„Táto práca nie je hotová. Myslím, že sa budeme musieť ešte snažiť nájsť riešenie," vyhlásil počas verejnej časti ministerského zasadnutia šéf maďarskej štátnej kasy Mihály Varga. Jeho krajina tak vystriedala Poľsko v pozícii štátu blokujúceho dohodu, keďže poľská ministerka Magdaléna Rzeczkowská dnes pravidlá podporila.
Poľsko-maďarské blokovania
Oba štáty sa s únijnými inštitúciami dlhodobo sporia o dodržiavanie princípov právneho štátu a ďalších európskych hodnôt. Európska komisia im pre obavy o nezávislosť justičných orgánov či nedostatočné potláčanie korupcie blokovala miliardy eur z mimoriadneho fondu obnovy. Podľa niektorých médií bola práve snaha odblokovať peniaze motiváciou skoršieho poľského veta. Kým poľskú stratégiu pre čerpanie z mimoriadneho balíka Brusel schválil začiatkom júna, v prípade Maďarska tak ešte najmenej niekoľko mesiacov neurobí.
Francúzsky minister Bruno Le Maire, ktorý chcel mať pôvodne celoúniovú dohodu už v marci, dal počas svojho posledného rokovania v úlohe predsedu najavo značné sklamanie. Rokovanie dohody bude teraz na Česku, za ktoré povedie ďalšie, júlové zasadnutie kolegov minister Zbyněk Stanjura.
OECD predpokladá, že štáty vďaka dohode získajú ako celok dodatočné daňové príjmy v hodnote okolo 150 miliárd dolárov ročne. Dohoda by mala viesť aj k presunu daní v objeme viac ako 125 miliárd dolárov do krajín, kde nadnárodné podniky vytvárajú zisky.
Ďalšie dôležité správy
