V pléne Európskeho parlamentu hlasoval za udelenie štatútu kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pre Ukrajinu a Moldavsko. „V tejto súvislosti je ale nevyhnutné otvorene povedať, že Ukrajina, na ktorej území sa odohráva vojnový konflikt s Ruskom, v súčasnosti ani zďaleka nespĺňa podmienky na to, aby sa stala členom únie už o niekoľko rokov. Potrvá to určite oveľa dlhšie, rozhodne viac ako jedno desaťročie, hoci by sa vojna skončila už onedlho," vysvetľuje Robert Hajšel, ktorý v europarlamente posilňuje rady európskych sociálnych demokratov.
V čase, keď sa Slovensko usilovalo o vstup do eurobloku bol Robert Hajšel vyslaným redaktorom TASR v Bruseli. Integrácia do EÚ nebola pre Slovensko jednoduchá. Krajinu viedol autoritársky vodca Vladimír Mečiar, okrem ekonomických problémov sme mali aj obrovské rezervy v oblasti právneho štátu. Túžba patriť k vyspelým európskym krajinám však bola silnejšia. Nastúpila prvá Dzurindova vláda. V snahe zaradiť sa do euroklubu sme teda museli uskutočniť potrebné, častokrát veľmi bolestivé reformy. Prečo takýto úvod?
Ukrajina kritériám ani zďaleka nevyhovuje
„Ukrajina totiž nevyhovuje ani tým kritériám, ktoré muselo napríklad Slovensko spĺňať na to, aby tento štatút oficiálneho kandidáta dostalo približne pred štvrťstoročím,“ reaguje europoslanec Robert Hajšel.
„Ako novinár som sledoval celý prístupový proces Slovenska do EÚ. Cesta Slovenska už len od podania kandidatúry po získanie štatútu kandidátskej krajiny bola dlhá a bolestivá, čo sa týka reforiem. Cesta od štatútu kandidáta po začatie rokovaní o vstupe bola taktiež podmienená ďalšími reformami. Sám som bol z toho nešťastný, keď sme museli napríklad uzatvoriť staršie bloky Jaslovských Bohuníc," zaspomínal si Robert Hajšel.
Predvstupové podmienky musia byť splnené
Eurosocialista pokračuje, že každú jednu krajinu, ktorá sa uchádza o členstvo v EÚ je nevyhnuté posudzovať vo viacerých oblastiach. Jednak v oblasti politickej (demokracia, ľudské práva, právny štát), v ekonomickej oblasti podľa neho takisto musia ukázať, že sú nielen trhovými ekonomikami, ale sú aj schopní čeliť konkurenčnému tlaku v rámci EÚ. Zároveň musia mať vybudované dostatočné administratívne kapacity, aby mohli všetky právne akty prijaté EÚ aplikovať aj do svojho právneho systému. „Treba zdôrazniť, že Ukrajina môže byť prijatá do Únie len vtedy, ak bude na to aj EÚ pripravená," podotkol.
Ukrajina zaznamenala reformný regres
Robert Hajšel pripomenul, že štatút pre Ukrajinu teda nie je konečná, je to len symbolické politické gesto. Ukrajina sa totiž za posledné roky v reformách nepohla.
„Nemôžeme si pred tým zatvárať oči," vraví europoslanec. „Treba vidieť aj to, čo tejto vojne predchádzalo, a aký bol vnútropolitický vývoj na Ukrajine, kde došlo aj k regresu plnenia napríklad politických kritérií. Bola potlačovaná opozícia, nielen proruská, ale aj komunistická," pokračuje.
„V oblasti ekonomických kritérií zase vieme, že jednotlivé regióny Ukrajiny si rozobrali niekoľkí oligarchovia, ktorí ich ekonomicky ovládali. Ukrajina mala ešte pred vojnou obrovské mínusy aj v oblasti základných politických kritérií, budovania vierohodných administratívnych kapacít, ktoré by zabezpečili presadzovanie zákonnosti," skonštatoval.
Krajina rozdelená na východ a západ
Ukrajina je veľmi komplikovaný štát. „Myslím, že Ukrajina nebola do začatia tejto vojny homogénnym štátom. Západná Ukrajina sa orientovala smerom k EÚ a východná Ukrajina bola prirodzeným regiónom naviazaným na Rusko, aj ekonomicky. Ťažko predvídať, čo spraví s mentalitou Ukrajincov táto vojna."
Sankcie sú dvojsečná zbraň
Štáty EÚ sa zaviazali, že ekonomicky poškodia Rusko do takej miery, aby už viac nebolo schopné pokračovať vo svojej agresii na Ukrajine. Tomuto účelu majú slúžiť sankcie uvalené na režim Vladimira Putina. Politickým imperatívom EÚ je ukázať jednotu. „Udomácnil sa názor, že EÚ musí urobiť všetko pre to, aby oslabila Rusko, a aby pomohla Ukrajine túto vojnu vyhrať. Preto sa prijímal jeden balík sankcií za druhým. Zmrazili sa aktíva Ruskej centrálnej banky. To je veľká vec. Rusko je mocnosť, to malo obrovský vplyv aj na stav ruského štátneho rozpočtu aj na manévrovaciu schopnosť viesť vojnu. Prijímali sa sankcie aj voči najexponovanejším predstaviteľom ruského režimu, čo sú určite cesty, ktoré môžu viesť k pnutiu vo vnútri Ruska a môžu spochybňovať vojnu, ktorú Rusko vedie na Ukrajine," vyjadril presvedčenie Robert Hajšel, no zároveň pripomenul, že existujú aj sankcie, ktoré poškodzujú nielen Rusko, ale aj samotnú EÚ.
„Sú sankcie, ktoré majú vyložene dvojitý účinok, to znamená, že poškodzujú aj nás. Ide o sankcie na vývoz technológií a dovoz kritických nerastných surovín, od ktorých sme závislí. Ak chceme dobre zvládnuť zelenú transformáciu, budeme musieť hľadať tieto zdroje inde. Žiaľ, často sa nachádzajú práve v iných autoritatívnych režimoch. Keď hovoríme o energiách (plyn, uhlie, ropa), tak EÚ si bez debaty zavádzaním takýchto sankcií veľmi komplikuje súčasnú situáciu, pretože to bude mať negatívny dopad na sektor energetiky, dopravy aj priemyslu v rámci EÚ," hovorí z pozície člena Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v EP.
„Už sa to aj prejavuje na zvyšovaní cien energií a, samozrejme, dotkne sa to aj domácností a hlavne zraniteľnejších, ktorým bude treba kompenzovať tieto straty," konkretizuje a pokračuje, že obavy ľudí sú preto absolútne pochopiteľné. „Prevláda ale imperatív, že EÚ musí zostať jednotná a musíme sa snažiť oslabovať ruský režim dovtedy, kým to bude potrebné. Na otázku dokedy, europoslanec nevedel odpovedať.
„Myslím, že dopad sankcií bude merateľný až neskôr. Už dnes sa ukazuje, že v niektorých sektoroch to viac oslabuje nás, najmä niektoré štáty EÚ viac ako samotné Rusko." Príkladom je ropa.
Rusko si šikovne našlo alternatívnych dovozcov ropy a tankermi, ktoré sú prenajaté od štátov (dokonca aj členov EÚ) ju dokážu dopraviť do ázijských štátov. „Čiže toto je tiež diskutabilné, do akej miery to ozaj oslabí ruský režim a do akej miery to postihne nás."
Európska komisia chce v najbližšom čase predstaviť ďalší, v poradí už siedmy balík sankcií, ktorý by sa mal týkať aj plynu.
„Myslím si, že ideologicky je každému na prvý pohľad jasné, že sa musíme odpútať od ruských fosílnych palív, ale na každú krajinu to má iný dopad. Sú totiž krajiny, ktoré vôbec nevyužívajú ruský plyn, ale sú štáty ako Nemecko a Taliansko, ktoré boli od ruského plynu závislé na 40-50 percent a potom štáty strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, ktoré boli závislé na 80 a viac percent. Ak teda dokážeme najviac dotknutým štátom zabezpečiť v rámci EÚ alternatívne zdroje za dostupnú cenu (pre podniky, ale aj najzraniteľnejšie domácnosti), tak ja som všetkými desiatimi za," vyjadril sa.
Rusku by dvere nezatváral
V prípade, ak by došlo v Kremli k zmene politického vedenia a, samozrejme, by Rusko ukončilo svoju agresiu voči Ukrajine, vie si europoslanec predstaviť spoluprácu s touto veľmocou. Vraví, že do budúcna „by dvere pred Ruskom nezatváral". „Raz by možno mohlo v mixe dodávateľov plynu nejaké to percento tvoriť." Robert Hajšel však upozornil, že štáty ako Katar či Saudská Arábia sa budú teraz snažiť využiť geopolitickú situáciu a vydierať Európu, aby s nimi uzavrela dlhodobé kontrakty. „Tomu predovšetkým musíme zabrániť. Hlavne v prípade plynu," hovorí a doplnil, že ropa sa dá jednoduchšie nahradiť. „Musíme tiež zabezpečiť pre štáty, ktoré sú ďaleko od terminálov na LNG, aby mali bezproblémový prístup k plynu. Dokonca aj EK navrhuje vyčleniť 10 miliárd eur na dobudovanie plynárenskej infraštruktúry pod podmienkou, že do budúcnosti bude slúžiť na dopravu vodíka. Je tiež potrebné prepojiť terminály v Poľsku, Nemecku a Chorvátsku aj so Slovenskom. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že za bývalých vlád Roberta Fica sa podarilo vybudovať plynové prepojenia medzi Rakúskom a Slovenskom, Českom a Slovenskom a dokonca aj medzi Maďarskom a Slovenskom a začalo sa budovať prepojenie s Poľskom, ktoré by sa malo onedlho dobudovať a odovzdať. Dokonca sa vybudoval reverzný tok na Ukrajinu. Doteraz Ukrajina dostávala ruský plyn cez západnú Európu cez Slovensko k sebe a zároveň dostávala od Ruska tranzitné poplatky za ten plyn, ktorý cez jej územie prúdil na Slovensko. Toto všetko treba vidieť v globále," uzavrel europoslanec Robert Hajšel, ktorý do EP kandidoval za stranu Smer ako nezávislý kandidát.