Podľa ministerstva financií dosiahol dlh 22,01 bilióna dolárov (19,48 bilióna eur). Ako uviedli analytici, problémom je nielen to, že štátny dlh dosiahol nový rekord, ale aj fakt, akým tempom sa zvyšuje.
Na zvýšenie dlhu o jeden bilión dolárov totiž Washington potreboval iba 11 mesiacov a od nástupu D. Trumpa do úradu prezidenta 20. januára 2017 vzrástol o 2,06 bilióna dolárov.
Kritici hospodárskej politiky súčasnej vlády poukazujú na to, že vláda by v terajšej situácii, keď sa ekonomike darí, mala šetriť, aby si vytvorila dostatočný priestor na manévrovanie v období prípadnej krízy.
Podľa Petersonovej nadácie, ktorá dlhodobo vyzýva na zníženie štátneho dlhu, je fiškálna situácia USA dlhodobo neudržateľná. Ako uviedol šéf nadácie Michael Peterson, „už teraz USA platia len na úrokoch v priemere jednu miliardu dolárov denne a v najbližšom desaťročí budú musieť na úrokoch splatiť závratných sedem biliónov dolárov“.
Ekonómovia súhlasia, že ak vláda nebude vysoký dlh riešiť, Spojené štáty budú mať v budúcnosti problém. Kedy však k problémom príde, je ťažké určiť a podľa niektorých analytikov môžu Spojené štáty súčasný stav zvládať ešte relatívne dlho.
Príkladom je Japonsko, ktoré zápasí s obrovským štátnym dlhom dlhé roky a stále má jednu z najsilnejších ekonomík sveta. Dlh Japonska dosahuje okolo 236 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Americký štátny dlh zaznamenal výrazný rast v dôsledku svetovej finančnej krízy a následnej recesie v rokoch 2007-2009. K ďalšiemu prudkému zrýchleniu rastu došlo po nástupe súčasného prezidenta D. Trumpa, ktorý presadil v roku 2017 zníženie daní a zároveň zvýšenie vládnych výdavkov.
