„Jednou zo základných možností, ako do vlaku prilákať cestujúcich, je čo najkratší čas jazdy. To zvyšuje šancu s novými IC vlakmi uspieť. ZSSK preto okrem iného stavila na rýchlosť,“ informoval odbor komunikácie štátneho osobného vlakového dopravcu agentúru SITA.
„Keďže zvyšovanie rýchlosti je možné hlavne skrátením pobytov a redukciou zastavení, IC vlaky nebudú zastavovať v tých staniciach, ktoré boli z hľadiska nástupov a výstupov najslabšie, teda Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky a Trenčín,“ uviedli zo železničnej spoločnosti.
Vyradenie zastávok IC vlakov v Trenčíne a Liptovskom Mikuláši v uplynulých dňoch kritizovali primátori oboch miest. Trenčiansky primátor Richard Rybníček sa preto rozhodol iniciovať petíciu za obnovenie zastávky IC vlakov v meste, keďže toto preňho nepochopiteľné rozhodnutie so samosprávou nikto nekonzultoval. Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč požiadal ministra dopravy Árpáda Érseka listom o prehodnotenie zámeru vylúčiť ich mesto ako zastávku IC vlakov.
IC vlaky budú opäť komerčným, teda nedotovaným produktom ZSSK. Prioritou bude rýchlosť a spoľahlivosť za rozumnú cenu. Cieľom nového obchodného konceptu je podľa dopravcu zabezpečiť efektívny ekonomický model prevádzky IC vlakov so zohľadnením maximálnej vyťaženosti na danej trase. Doteraz vždy stratové IC vlaky by podľa spoločnosti mali do troch, štyroch rokov dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Sídla krajov preto pri zastavovaní týchto vlakov nebrali železničiari do úvahy.
„IC vlaky sú určené prioritne pre cestujúcich so záujmom o rýchle a pohodlné cestovanie na dlhšie vzdialenosti medzi západom (Bratislava) a východom Slovenska (Košice a Kysak s prestupom do Prešova). Aj stavba rýchlostného koridoru, aktuálne v Trenčíne, pôsobí práve v prospech rozhodnutia našej spoločnosti. Bude tam možné dosiahnuť časovú úsporu prejazdom vyššou rýchlosťou,“ priblížila ZSSK.
Zastavenie IC vlakov v Trnave, napriek jej blízkosti hlavnému mestu, má podľa dopravcu svoje opodstatnenie. Železničná stanica Trnava má kvôli smerovým pomerom obmedzenú rýchlosť prechodiacich vlakov v priamom smere zo 160 na 100 kilometrov za hodinu, v prípade prechodu do iného ako priameho smeru dokonca až na 40 km za hodinu. „Okrem toho je Trnava železničným uzlom, kde sa z viacerých smerov zbiehajú železničné trate – zo Záhoria (Senica, Jablonica), od Galanty a Serede – a zároveň pokryje frekvenciu od Leopoldova, v konečnom dôsledku z Nitry a Prievidze,“ vysvetlila ZSSK.
Dopravca už požiadal Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) o zaradenie dvoch párov, čiže štyroch spojov, IC vlakov denne v novom cestovnom poriadku od 11. decembra. Dva vlaky pôjdu z Bratislavy do Košíc a dva opačne. Presné časy ich odchodov a príchodov ešte nie sú známe. „ZSSK v spolupráci so ŽSR rieši cestovný poriadok a záväzné časy jázd IC vlakov. Presné časy zatiaľ nie sú ešte dohodnuté. Ranný pár bude mať odchod medzi 7:00 až 10:00, poobedný medzi 15:00 až 16:00,“ dodala ZSSK.
„Návrh grafikonu verejnej dopravy 2016/2017 bol zverejnený k 1. septembru, pričom k tomuto dátumu si ZSSK takéto vlaky ešte neobjednala. Požiadavka na IC vlaky bola podaná 3. októbra,“ informovala agentúru SITA hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková. Potvrdila, že plánované sú dva denné páry IC vlakov na trase Bratislava - Košice, so zastávkami v Trnave, Žiline, Poprade - Tatrách a Kysaku. „ŽSR aktuálne posudzujú prevádzkové možnosti v zmysle žiadosti, ako aj presné časy,“ doplnila M. Pavliková.
V každej súprave IC bude 247 miest na sedenie, vlaky budú tradične povinne miestenkové pre platiacich cestujúcich. Vlak bude mať päť vozňov – vozeň 1. triedy, reštauračný, na prepravu batožín, detí a imobilných cestujúcich a dva vozne 2. triedy. V druhej triede bude možné využiť aj vozeň na cestovanie s deťmi. ZSSK plánuje nasadiť najlepšie typy vozňov, ktoré má k dispozícii.
Osloviť iných ľudí ako RegioJet
Šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková tvrdí, že ak chce ZSSK oživiť tradíciu IC vlakov, musí osloviť inú skupinu cestujúcich ako má RegioJet. Je to podľa nej možné zrýchlením IC vlakov o dvadsať minút, čo však nejde bez obmedzenia počtu zastávok.
„IC vlaky na trase Bratislava - Košice boli na železnici zavedené ako rýchle spojenie dvoch najväčších slovenských miest, a preto sa minimalizoval počet zastávok, ktoré obsluhovali. Tento postup sa používa na celom svete a v mnohých krajinách je bežné, že vybrané vlaky majú iba dve zastávky - východiskovú a cieľovú. Takéto spojenie však musí disponovať dostatočným potenciálom cestujúcich v oboch mestách,“ uviedla D. Mertinková pre agentúru SITA.
Expertka upozornila, že IC vlaky medzi Bratislavou a Košicami spočiatku obsluhovali jedenásť staníc, ale ich počet rýchlo klesol na päť až sedem, čím sa cesta skrátila pod päť hodín. „V cestovnom poriadku 1997/1998 bol pokusne zavedený IC Dunaj, ktorý mal len štyri zastávky. Zastavoval len v Bratislave, Žiline, Poprade a Košiciach a cesta ním trvala štyri hodiny a 48 minút. Rovnaký cestovný čas dosiahol v cestovnom poriadku 2002/2003 aj IC Tatran s piatou zastávkou v Kysaku. Boli to najrýchlejšie IC vlaky v doterajšej dvadsaťdvaročnej histórii,“ pripomenula D. Mertinková.
IC vlaky podľa odborníčky prestali v minulosti obsluhovať aj Piešťany, Štrbu a Spišskú Novú Ves, ale len Trenčín a Liptovský Mikuláš neustále zvádzali boj o ich zastavovanie. „Darilo sa im to so striedavým úspechom na základe politického lobingu. Z pohľadu prepravených cestujúcich to však nemalo opodstatnenie, pretože väčšiemu počtu cestujúcich z Trenčína a Liptovského Mikuláša vyhovujú viac rýchliky so širšou ponukou cieľových staníc,“ priblížila D. Mertinková. Rýchliky medzi Bratislavou a Košicami totiž obsluhujú 21 staníc.
ZSSK zvýšila počet zastávok IC vlakov na trase Bratislava - Košice až v cestovnom poriadku 2014/2015, keď začala obsluhovať jedenásť staníc. „Bolo to však spojené s úsilím, aby čo najmenej cestujúcich využívalo služby konkurenčného RegioJetu. Tento zámer však ZSSK nevyšiel,“ dodala šéfredaktorka Železničnej revue.
