Štátna pomoc v Rakúsku zachránila 60 percent firiem pred bankrotom

Rakúska štátna pomoc ochránila mnoho firiem pred bankrotom. Najnovšia štúdia prichádza k záveru, že štátna podpora zabránila 60 percent očakávaných bankrotov. Zároveň však poukazuje na „koronabublinu" a je zatiaľ otázne, ako dlho budú podporné opatrenia účinné, respektíve ako rýchlo a v akom rozsahu bublina praskne.

Rozsah potenciálnej vlny bankrotov preskúmal profesor z odboru výskumu finančného hospodárstva a kontrolingu pri Inštitúte pre manažérske vedy (IMW) Technickej univerzity Viedeň Walter Schwaiger. V roku 2019 zbankrotovalo 1,15 percenta rakúskych firiem, v dôsledku pandémie sa očakával nárast na 1,87 percenta. Vlani však platobnú neschopnosť vyhlásilo len 0,76 percenta firiem, čiže o 1,11 percenta menej, než sa očakávalo. Týchto 1,11 percenta predstavuje potenciál pre vlnu bankrotov a je prakticky rovnako veľký ako skutočný počet bankrotov v roku 2019.

Zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo a v akom rozsahu sa tento potenciál pretaví do reality. Závisí to od vývoja konjunktúry a momentu ukončenia štátnej pandemickej podpory. „Podporné opatrenia rakúskej vlády tak boli zatiaľ účinné a ak koronabublina vďaka rýchlemu ekonomickému zotaveniu nepraskne úplne, mali podporné opatrenia trvalé účinky," cituje Schwaigera agentúra APA.

Podľa predbežných údajov štatistického úradu Statistik Austria vlani ohlásilo bankrot 3 155 podnikov, v roku 2019 ich bolo viac než 5-tisíc. Najviac sa vývoj firemných bankrotov ukazuje v priebehu roka. Kým v 1. kvartáli ich bolo 1 144, v 4. štvrťroku už len 538, čo predstavuje pokles o 53 percent. V 1. polroku ohlásilo bankrot 1 968 firiem, v druhej polovici roka ich bolo 1 187.

Štúdia brala do úvahy výpadky v platobnej schopnosti podľa definície dohody Basel III vydanej Bazilejským výborom pre bankový dohľad, ktorou sa riadia banky. Podľa nej spoločnosť je platobne neschopná, ak je 90 dní v omeškaní, respektíve s veľkou pravdepodobnosťou nebude schopná splniť svoje platobné povinnosti.

Autori štúdie zároveň upozorňujú, že hlavný problém pozostáva z nemožnosti presne odsledovať potenciálne bankroty v dôsledku koronakrízy. Vlaňajšie bankroty totiž zahŕňali len firmy, ktoré nezískali štátnu podporu. Podľa autorov tak bolo možné sledovať „len zjavne deformovaný obraz".