Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, pomerom hlasov 351 ku 16 pri jednej abstencii schválila návrh predložený komunistami, ktorý vyzýva prezidenta Putina, aby uznal Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, uviedla agentúra TASS. „Uznesenie bude okamžite odovzdané hlave štátu," uviedol predseda dumy Vjačeslav Volodin.Takýto krok by podľa Kyjeva znamenal koniec mierových dohôd z Minsku o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny.
Alternatívny návrh
V predvečer hlasovania predložili alternatívny návrh poslanci vládnej strany Jednotné Rusko. Toto uznesenie počítalo s tým, že v prípade schválenia sa k nemu ešte vyjadrí ruské ministerstvo zahraničia a ďalšie vládne orgány. Tento návrh ale nakoniec prijatý nebol.
Prvý podpredseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, Konstantin Zatulin z vládnej strany Jednotné Rusko, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy upozornil, že uznanie samozvaných republík v Donbase môže súčasnej „situácii skôr uškodiť". Podľa jeho názoru by poslanci mali hlasovať "za odloženie tejto iniciatívy a konzultovať ju s ministerstvom zahraničných vecí".
Koniec mierových dohôd
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba varoval, že prípadné uznanie „okupovaných území" za nezávislé útvary bude znamenať koniec mierových dohôd z Minsku o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny.
„Ohľadom možného uznania tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky chcem pripomenúť nemenné stanovisko Ukrajiny: ak sa Rusko rozhodne ich uznať, de facto aj de iure opustí minské dohody, a to so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami. Už sme varovali našich partnerov,," povedal Kuleba podľa agentúry Unian.
Zatulin si - rovnako ako Kuleba - myslí, že uznanie DĽR a LĽR znamená „odstúpenie (Ruska) od minských dohôd" a zmarenie všetkých snáh Ruska na vyriešenie tohto konfliktu, čo „môže vyvolať nové kolo napätia a v tomto zmysle nebude prínosom pre Rusko ani pre tieto republiky".
Ľudové republiky vyhlásili proruskí separatisti
Rusko na jar 2014 - po zvrhnutí proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča - anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo povstanie proruských separatistov, ktorí v Donbase na východe Ukrajiny vyhlásili „ľudové republiky". Ich obyvateľom ruské úrady priznávajú ruské občianstvo a poskytujú ruské doklady. Moskva stále popiera priame zapojenie do tohto konfliktu, ktorý označuje za „občiansku vojnu".
Boje si podľa odhadov vyžiadali najmenej 13-tisíc mŕtvych. Kyjev označuje Rusko za agresora, povstalecké republiky neuznáva, považuje ich za „okupované územia" a trvá na tom, aby aj západné médiá namiesto o separatistoch písali o ruských jednotkách v Donbase, ktorým čelia ukrajinské ozbrojené sily.
Iniciátormi uznania DĽR a LĽR boli ruskí komunisti na čele so svojím lídrom Gennadijom Ziuganovom, ktorí 19. januára predložili Štátnej dume návrh, aby sa obrátila na prezidenta s prosbou o zváženie uznania samozvaných republík ako „samostatných, suverénnych a nezávislých štátov". V texte návrhu sa tiež uvádza, že poslanci považujú uznanie týchto republík za „morálne a opodstatnené".