Slovensko zavedie hitparádu cien, za ktoré štát i samosprávy kupujú počítače, papier, autá, letenky alebo stavajú diaľnice či nemocnice. Zoznam cien musí každý štvrťrok zverejniť Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý dohliada nad zadávaním verejných zákaziek firmám platených z verejných zdrojov. V zozname by mali byť všetky najčastejšie obstarávané tovary, ale aj služby a stavebné práce. Vyplýva to z novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú tento týždeň schválil parlament.
Nápad presadil do zákona poslanec za opozičnú SaS Martin Chren. „Ide o možnosť porovnávania cien pri nákupe štandardizovaných tovarov alebo služieb, takzvaný benchmarking,“ spresnil. Ministerstvá, úrady alebo štátne podniky ako železnice, letiská či teplárne budú tak lepšie kontrolovateľné, či pri platení súkromným firmám v cenách príliš „neuleteli“.
Zoznam nákupov a nákupcov má byť príspevkom k šetreniu cez porovnávanie vysúťažených cien jednotlivých inštitúcií. „Občania, verejnosť, ale aj novinári budú v jednej prehľadnej tabuľke vidieť, že jedna inštitúcia nakúpila napríklad kopírovací papier za jedno euro za balík, iná za tri eurá a podobne,“ zdôraznil v parlamente M. Chren. Smer s návrhom súhlasil, následne časť klubu SaS hlasovala aj za zákon ako celok. Okrem M. Chrena drobné úpravy do rozsiahlej zmeny zákona presadili aj piati ďalší opoziční poslanci. Zákon prešiel na poslednú chvíľu rozsiahlymi a neprehľadnými zmenami.
Hitparáda umožní výnimky
Hitparáda cien poslúži nielen kontrole, ale aj niektorým obstarávateľom na obchádzanie súťaženia. Pri takzvaných „malých“ nákupoch (presnejšie podlimitných zákazkách) sa vďaka návrhu M. Chrena umožňuje nakupovať priamo a nevybrať firmu súťažou cez elektronické trhovisko. ,,Nový postup bude stáť popri elektronickom trhovisku,“ zdôraznil M. Chren.
Výnimka platí pre samosprávy a dcérske firmy štátu či samospráv. Tie môžu vybrať firmu priamo vtedy, ak si dokážu vybaviť ceny nižšie ako vychádza vážený priemer v spomínanej hitparáde pri danom tovare, službe či práci. Platí to pre podlimitné zákazky, teda nákupy tovarov a služieb do 200-tisíc eur (samosprávy) alebo 400-tisíc eur (pre obstarávateľov - dcérske podniky štátu alebo samosprávy). Rovnako to platí pre stavebné práce do päť miliónov eur.
Alternatíva má podľa predkladateľa pomôcť najmä malým obstarávateľom. "Najmä malé samosprávy nebudú musieť absolvovať celú byrokratickú tortúru spojenú s verejným obstarávaním,“ uviedol M. Chren. Do zoznamu a teda aj porovnania by sa mali dostávať ceny realizované na základe nákupov cez trhovisko, ale aj tie s obídením trhoviska.
Úskalie však je pri napĺňaní zámeru, teda čo všetko ÚVO zaradí do takéhoto prehľadu. Zákon prikazuje do hitparády dávať len tovary „bežne dostupné na trhu“. Presné pravidlá pre určenie, čo všetko je ešte bežné a čo už nie, neexistuje. Odborníci upozornili na problém s touto definíciou už pri nových pravidlách pre elektronické trhovisko. Minister vnútra R. Kaliňák totiž zjednotil všetky pravidlá pre podlimitné zákazky (teda aj súčasné podprahové zákazky či zákazky s nízkou hodnotou) zavedením povinného nakupovania cez novinku - elektronické trhovisko. Povinnosť je však limitovaná, platí len „pre bežne dostupné tovary, služby a práce“. Opozícia upozornila, že v praxi sa tak bude využívať elektronické aukčné súperenie cien ešte menej ako v súčasnosti.
Konkurencia SDKÚ ku Kaliňákovým globálnym zmluvám
Dve drobné zmeny z niekoľkých zásadnejších úprav nakoniec prešli aj poslankyni Lucii Žitňanskej (SDKÚ-DS). Novela výrazne posilňuje centrálne nakupovanie, a to priamo cez ministerstvo vnútra. Kancelársky papier, autá, káva alebo mobilné telefóny sa budú nakupovať centrálne pre všetky štátne úrady a ministerstvá. Podľa R. Kaliňáka sa citeľne ušetrí, pretože pri takých veľkých objemoch budú jednotkové ceny veľmi nízke. Odborníci však upozornili, že to nemusí platiť vždy a najmä, že sa tým vytvoria obrie zákazky s väčším korupčným potenciálom. Vďaka úprave L. Žitňanskej sa podarí zväčšiť tlak na nízke ceny. Ministerstvá budú môcť predsa len nakupovať aj po vlastnej línii, ak z prieskumu trhu dokážu, že nakúpia lacnejšie ako kontrahuje centrálna zmluva. „Bez takéhoto ustanovenia by sa vytváral priestor na predražené nákupy,“ uviedla L. Žitnaňská.
Rovnako poslankyňa presadila preformulovanie nových pravidiel pre referencie. R. Kaliňák navrhol možnosť požadovať až trojnásobné referencie voči predpokladanej hodnote zákazky. V praxi by to umožňovalo eliminovať zo súťaží menšie či stredné firmy a podmienky ,,šiť na mieru“ najväčších. Odobrený pozmeňovací návrh SDKÚ-DS pri veľkých takzvaných nadlimitných zákazkách určuje strop pre referencie najviac do hodnoty odhadovej výšky zákazky. Tým sa zvyšuje počet možných uchádzačov v súťažiach.
Matovičov tlak k platobnej disciplinovanosti
Tretí opoziční návrh, ktorí stojí za zmienku, je od Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý sa pokúsil riešiť vyplácanie subdodávateľov. V praxi najmä pri stavebných prácach totiž získavali zákazky veľké firmy, ktoré si najímajú desiatky menších firiem či živnostníkov na odborné práce. Peniaze od zadávateľa či objednávateľa víťazi súťaží dostávajú, no svojim partnerom ich potom neposielajú aj celé mesiace. Preto sa po novom bude platobná disciplína dôslednejšie kontrolovať a môže viesť k vylúčeniu firmy z možnosti uchádzať sa o zmluvu so štátom.
"Zavádzame pre firmy pravidlo, ak chceš súťažiť, musíš preukázať, že platíš svojim dodávateľom. Či sro-čkám, či akciovým spoločnostiam, či živnostníkom. Zároveň musíš platiť aj svojich zamestnancov,“ vysvetľoval I. Matovič. V praxi to znamená, že firmy hlásiace sa do tendrov budú musieť dávať o jedno čestné prehlásenie navyše. V rámci osobného postavenia záujemcu o účasť vo verejnom obstarávaní musia firmy od júla deklarovať platobnú disciplinovanosť voči subdodávateľom aj neexistujúce dlhy na výplatách voči zamestnancom. Malí subdodávatelia tak budú môcť poukázaním na zadržané platby spôsobiť generálnej firme problémy pri jej záujme o ďalšie zákazky.
Minister vnútra R. Kaliňák priznal, že k priechodnosti tohto návrhu viedli aj zistenia pri vyšetrovaní tragického pádu mostu diaľnice pri Kurimanoch, kde zomreli štyria ľudia. „Jedna z obetí pracovala pre firmu, ktorá bola až piata-šiesta v reťazení dodávok,“ uviedol R. Kaliňák. Mnohé firmy pritom práve na tejto stavbe diaľnice nedostávali zaplatené od generálneho zhotoviteľa celé mesiace, hoci Národná diaľničná spoločnosť peniaze posielala. To viedlo k veľkému napätiu vo vzťahoch a k šetreniu na nesprávnych položkách.
Umelci na výnimku
Medzi opozičnými vstupmi, ktoré sa rozhodol Smer odobriť, boli aj návrhy Magdy Vášáryovej (SDKÚ-DS) vyčleniť angažovanie umelcov či nákupy hudobných nástrojov pre orchestre mimo verejného obstarávania. Návrh podporili všetky politické kluby. Kontrahovanie umelcov v oblasti umenia a kultúry, nákupy kostýmov alebo hudobných nástrojov sa budú môcť realizovať bez súťaže aj ďalších pravidiel verejného obstarávania. Ide najmä o nákupy Slovenského národného divadla alebo Slovenskej filharmónie či Lúčnice. ,,Kritérium najnižšej ceny rovnako ani kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v týchto prípadoch nie je možné aplikovať, neodráža požadovanú kvalitu, schopnosti a skúsenosti,“ uviedla M. Vášáryová.
Zdroj: SITA / Jozef Jakubčo
Ilustračné foto - SITA / Jozef Jakubčo
