Hospodáreniu verejnej správy pomohol v minulom roku k historicky najnižšiemu deficitu najmä výrazný nárast príjmov z daní a odvodov. Podľa návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2016, ktorý v stredu schválil vládny kabinet, totiž daňové a odvodové príjmy vlani prevýšili rozpočtovanú úroveň až o 745,4 mil. eur, čo predstavovalo pozitívny vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy až na úrovni 0,92 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Z toho daňové príjmy boli oproti rozpočtovým plánom vyššie o 358,5 mil. eur a odvodové príjmy o 386,9 mil. eur. Verejná správa vlani hospodárila s deficitom na úrovni 1,68 percenta HDP, kým rozpočtovaný bol schodok v objeme 1,93 percenta výkonu ekonomiky.

Prezident Andrej Kiska v roku 2016 podpísal 55 zákonov, jeden nepodpísal a štyri vrátil do Národnej rady SR na opätovné prerokovanie. Vlani hlava štátu udelila jednu milosť a 256 neudelila, pričom na oddelenie milostí prišlo 893 podaní, z toho žiadosť o milosť tvorilo 402 a na ministerstvo spravodlivosti postúpili 297 z nich. V jednom prípade rozhodli o odklade a zároveň vlani evidovali dve rozhodnutia o splnení podmienok. Vyplýva to z návrhu záverečného účtu kapitoly Kancelárie prezidenta SR za rok 2016, ktorý dnes vláda vzala na vedomie. Kancelária prezidenta v roku 2016 minula 4 371 200 eur, pričom z tejto sumy išla najväčšia časť na mzdy a odvody (54 percent), služby a tovary ako napríklad energie, cestovné náklady, kancelárske potreby, technika, softvér, poistenie, opravy, stravovanie tvorili 37 percent, menej ako štyri percentá išli na odchodné, odstupné, platy bývalých prezidentov či nemocenské a ďalších takmer šesť percent tvorili kapitálové výdavky. Napríklad výdavky na zahraničné pracovné cesty boli vlani 117 288 eur. Tuzemské cesty stáli 24 929 eur. Vlani v Kancelárii prezidenta pracovalo 78 ľudí. Ako návrh ďalej informuje, priemerný mesačný plat bol vlani 1 813,98 eura, pričom na výšku mzdy malo vplyv niekoľko skutočností, ako napríklad to, že skutočný stav zamestnancov je nižší (78) ako plánovaný (101).

Na oddlženie nemocníc má Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pripravené dva scenáre. Ako vysvetlil v stredu po rokovaní vlády šéf rezortu Tomáš Drucker, oddlžovať sa bude cez elektronický aukčný systém alebo dohodou v závislosti od určitých parametrov. „Predpokladám, že v priebehu pár týždňov zverejníme s ministerstvom financií objem peňazí, ktorý pôjde na oddlženie,“ povedal.

Firma podnikateľa Mariána Kočnera žaluje televíziu Markíza. Firma žiada vyplatenie zmeniek, ktoré vystavil ešte v júni 2000 bývalý riaditeľ televízie Pavol Rusko. Štyri zmenky za spolu 69 miliónov eur mali byť garantované spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal rovnako P. Rusko ako vtedajší akcionár.

Štát vybral na daniach a odvodoch o takmer 750 miliónov viac, ako čakal

Marián Kočner sa Jánovi Kuciakovi vyhrážal, že bude na neho a na jeho rodinu hľadať špinu. Zdroj: SITA

Aktivity na slovenskom trhu s bývaním boli aj na začiatku tohto roka podnecované využívaním výhodných úverových podmienok pri obstarávaní nehnuteľností. Ako ďalej konštatuje Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnom komentári, to sa prejavilo na zvýšenom dopyte po bývaní a na ďalšom raste priemernej ceny bývania. V prvom štvrťroku 2017 vzrástla v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 28 eur na 1 332 eur za meter štvorcový. Je to medzikvartálny rast o 2,1 percenta a medziročne je to viac o 7,6 percenta.

Zavedenie sociálneho balíčka, ktorý predstavila strana Smer-SD, môže mať mimoriadne negatívny dopad na cestovný ruch na Slovensku, konkrétne na fungovanie hotelov a reštaurácií. Uviedli to zástupcovia Zväzu hotelov a reštaurácií na Slovensku (ZHR). Zväz kritizuje navrhované opatrenia, ktoré sa týkajú zvyšovania minimálnej mzdy a príplatkov za prácu počas víkendov a štátnych sviatkov. V hoteloch a reštauráciách to podľa zväzu povedie k zvyšovaniu nákladov a zvyšovaniu cien a zníženiu počtu domácich návštevníkov. „Tieto opatrenia budú mať veľmi negatívny vplyv na počet zamestnancov a výrazne obmedzia poskytované služby. Zníži sa konkurencieschopnosť služieb v cestovnom ruchu, pričom sa zníži aj kvalita služieb,“ uviedli hotelieri.

Karol Mrva bude pokračovať v pôsobení v Bankovej rade Národnej banky Slovenska (NBS) aj štvrté funkčné obdobie. Rozhodol o tom vládny kabinet, ktorý ho s účinnosťou od 2. júna 2017 opätovne zvolil za člena bankovej rady centrálnej banky. Súčasné funkčné obdobie mu uplynie 1. júna tohto roku. Prvýkrát bol do vedenia centrálnej banky zvolený ešte v roku 2000, následne bol do pozície člena bankovej rady vymenovaný aj v roku 2007 a v roku 2012.

Český premiér Bohuslav Sobotka odovzdá svoju demisiu do rúk prezidenta Miloša Zemana už vo štvrtok. Oznámil to v stredu spravodajský server Novinky.cz s odvolaním sa na prezidentského hovorcu Jiřího Ovčáčka.  „Predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka vo štvrtok 4. mája 2017 o 15.15 h na Hrade podá demisiu do rúk prezidenta republiky," napísal na twitteri J. Ovčáček. Hovorca vlády Martin Ayrer spresnil, že demisia pravdepodobne nadobudne účinnosť v polovici mája. B. Sobotka v utorok neočakávane oznámil, že podá demisiu, čo bude znamenať aj koniec celej jeho vlády. Zaskočil tým svojich koaličných partnerov z hnutia ANO a z KDU-ČSL. Avizovaná demisia predstavuje vyvrcholenie vnútrokoaličných sporov okolo podnikateľských aktivít vicepremiéra, ministra financií a šéfa ANO Andreja Babiša. B. Sobotka najskôr zvažoval A. Babišovo odvolanie, ale napokon sa rozhodol pre vlastné odstúpenie.

Americká banka JPMorgan Chase & Co. presunie stovky zamestnancov z Londýna do Dublinu, Frankfurtu a Luxemburgu v súvislosti s prípravami Veľkej Británie na odchod z Európskej únie. Povedal to šéf divízie investičného bankovníctva banky JPMorgan Daniel Pinto. „Niektorí sa presunú v najbližšom období,“ vyjadril sa v utorok pre Bloomberg News.

Štyri dni pred rozhodujúcim druhým kolom prezidentských volieb vo Francúzsku zostáva ich favoritom centrista Emmanuel Macron. Z prieskumu, ktorý pripravilo výskumné centrum Cevipof, pôsobiace pri Parížskom inštitúte politických štúdií (Science Po) a vykonal inštitút IPSOS Sopra-Steria, vyplýva, že E. Macrona je pripravených voliť 59 percent respondentov. E. Macronovu protikandidátku, Marine Le Penovú, by volilo 41 percent spomedzi de 13.742 účastníkov prieskumu, napísal v stredu denník Le Monde. V stredu o 21.00 h SELČ sa uskutoční televízna debata dvojice prezidentských kandidátov. Vysielať ju budú súčasne dva kanály: TF1 a France2.

Štát vybral na daniach a odvodoch o takmer 750 miliónov viac, ako čakal

Prehľad kľúčových udalostí z ekonomiky a biznisu TREND.24 vychádza každý deň o 17:30.

Objednajte si RSS feed a pozrite si staršie vydania.