Výnimkou nebolo ani Slovensko a rodiaca sa vláda už pripravila programové východiská v oblasti daní, odvodov a verejných financií. Medzi ne patrí napríklad zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 percent, zrušenie daňových licencií, zvýšenie limitov na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov či znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní.
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že politici pripravili veľa dobrých opatrení, je to zásadný omyl. Ich formulácia je všeobecná a nekonkrétna, výber opatrení je chaotický a bez systému. V určitom zmysle ide o zlepenec nesystémových návrhov pripomínajúci sociálne balíčky.
Pozrime sa ale na daňové zaťaženie bližšie. Možno prekvapivo, Slovenská republika na základe dát Európskeho parlamentu vyzbiera na daniach 28,3 percenta hrubého domáceho produktu a je na rovnakej úrovni ako Rumunsko. Len tri krajiny v Európskej únii majú túto úroveň nižšiu – Bulharsko (27,9 percenta), Lotyšsko (27,9 percenta) a Litva (27,2 percenta).
Na nepriamych daniach (DPH a spotrebné dane) Slovensko ročne vyzbiera 5,6 percenta HDP, na priamych daniach (z príjmu, majetku, kapitálu, a pod.) 10,2 percenta HDP. Naše susedné krajiny vyzbierajú na daniach vyšší podiel výkonu ekonomiky.
Podobne je to aj s úrovňou dane z pridanej hodnoty. Na úrovni 20 percent ceny tovarov a služieb ju okrem nás má päť štátov a len štyri ju majú nižšiu – Nemecko a Cyprus (19 percent), Malta (18 percent) a Luxembursko (17 percent).
Doplnené 21.3.2016: Neznamená to automaticky, že máme nízke dane, ale aj napríklad, že ich štát nedokáže dostatočne vyberať kvôli vysokému objemu daňových únikov.
Zdaňovanie v EÚ Zdroj: Európsky parlament
Kliknite pre väčšie rozlíšenie
Nízke daňové zaťaženie je konkurenčnou výhodou slovenskej ekonomiky. Ako dokazujú vyššie spomínané údaje, vláda by sa radšej namiesto znižovania daní mala venovať celkovej reforme daňového systému. Zásadné opatrenia totiž v programových východiskách chýbajú.
Aj keď napríklad Podnikateľská aliancia Slovenska od vlády požaduje zníženie dane zo zisku z 22 na 19 percent, z desiatich opatrení sa viacero venuje administratíve a zlepšovaniu podnikateľského prostredia.
„Významne znížiť administratívnu záťaž firiem, a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy, ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy,“ vymenúva aliancia na svojej stránke.
Zároveň požaduje systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín.
Napríklad rozbiehanie podnikania podľa Svetovej banky u nás trvá až 11 a pol dňa, priemer krajín OECD je na úrovni 8,3 dňa. Potrebných je na to šesť rôznych procedúr, priemer OECD je 4,7.
Pôvodný titulok „Slováci platia jedny z najnižších daní, politici aj tak stále sľubujú ich znižovanie“ sme spresnili 21. marca 2016
