Štát sa podľa distribučiek zbavuje kontroly nad reexportom liekov

Novela, ktorá je v parlamente už pred druhým čítaním, má distrbučkám výrazne obmedziť biznis. Po novom by totiž mohli dodávať lieky len lekárňam. Ak tým zostanú nejaké nadbytočné, naspäť ich budú môcť predať len tej distribučnej spoločnosti, od ktorej ich kúpili.

Tá ich bude musieť vrátiť výrobcovi, ktorý by mal následne rozhodnúť, či ich možno reexportovať a v takom prípade by aj udelil distribučke splnomocnenie na vývoz. „Štát týmto zákonom stráca kontrolu a dáva ju farmaceutickým firmám. Tie budú rozhodovať o tom, kedy a za akých podmienok budú vyvážať lieky,“ povedala prezidentka Asociácie európskeho zdravotníctva Henrieta Mlynarčíková.

V súčasnosti distribučky povolenie na reexport od výrobcu nepotrebujú. Lieky si môžu predávať aj medzi sebou. Rovnako lekárne možu lieky predať inej lekárni alebo inej distribučke ako od ktorej ich nakúpili.

Každá spoločnosť, ktorá chce lieky vyviezť za hranice, to musí 30 dní vopred oznámiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. Ten reexport buď zakáže, alebo povolí, ak to neohrozí slovenských pacientov.

Po novom bude stačiť, ak výrobca lieku nahlási vývoz do 7 dní odkedy k nemu došlo. Ondrej Katuščák, ktorý vlastní distrbučku Dineras, nerozumie tomu, ako chce štát týždeň po vývoze riešiť nedostatok liekov. „Reexport pobeží naďalej, ale bez kontroly štátu,“ komentuje.

Väčšina firiem vývoz nehlási

Problémom je, že zo 120 distribučných spoločností, ktoré pôsobia na Slovensku, v súčasnosti dodržiava zákon a nahlasuje vývozy len zhruba 15 spoločností združených v asociácii. Ako navyše v minulosti uviedlo ministerstvo zdravotníctva, väčšina distribučiek evidentne vznikla iba za účelom vyvážania liekov za hranice.

Rezort preto hľadal spôsob, ako im klepnúť po prstoch a obmedziť prípady nedostupnosti liekov pre slovenských pacientov. Ako uviedla hovorkyňa ministerstva Stanislava Luptáková, oznamovacia povinnosť pred vývozom sa novelou ruší, lebo to bola jedna z požiadaviek Európskej komisie.

Dostupnosť liekov je podľa nej zabezpečená inými nástrojmi, napríklad systémom mimoriadnej dodávky lieku priamo pre pacienta od držiteľa registrácie formou zaslania anonymizovaného lekárskeho predpisu. „Zabezpečenie dostupnosti liekov pre slovenských pacientov je základným cieľom novely zákona o lieku a táto obsahuje vysoko účinné nástroje na to, aby sa tento cieľ reálne aj naplnil v praxi,“ dodala.

Asociácia, ktorá zastupuje distribučné spoločnosti, tvrdí, že výrobcovia nemajú štatistický prehľad o celkovom zásobovaní Slovenska liekmi. Nedisponujú komplexnými dátami o stave zásob v lekárňach, nemocniciach a skladoch veľkodistribútorov.

Chýbajú aj verejne dostupné informácie, aký je vôbec podiel exportovaných liekov. Riešením podľa firiem združených v asociácii nie je nový zákon, ktorý presunie zodpovednosť za dostupnosť liekov na výrobcov, ktorých bude pokutovať. Je ním vraj dôslednejšia kontrola distribučiek, ktoré si neplnia oznamovaciu povinnosť.

Krach lekární?

Nový zákon podľa distribučiek prinesie okrem redukcie ich počtu aj krach veľkého počtu samostatných lekární, „čím sa prirodzene odstráni konkurenčné prostredie a naopak, posilní sa konkrétny reťazec lekární“. Zaniknúť by podľa nich mohlo okolo 500 lekární.

Prebytočné lieky totiž budú môcť predať iba distribučnej spoločnosti, ktorá jej ich dodala. Prípadne inej lekárni. „Otázka znie, čo bude robiť, keď ani distribučka, ani lekáreň nebude chcieť lieky odkúpiť. Predpokladáme, že dôjde k hromadeniu liekov v lekárni a tým pádom k ohrozeniu cash flow a k likvidácii lekární,“ povedal O. Katuščák.

Obavy o monopolizáciu trhu sú podľa rezortu absolútne neopodstatnené. „Ministerstvo zdravotníctva sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam o tom, že by novela mala byť šitá na mieru sieťovým lekárňam. Ak má byť táto novela niekomu šitá na mieru, tak jedine pacientom, ktorým zabezpečí významne vyššiu dostupnosť liekov,“ reagovala S. Luptáková.

Slovenská lekárnická komora sa v minulosti na margo novely vyjadrila, že ju vníma pozitívne. Prezident komory Ondrej Sukeľ obavy distrubučiek o lekárne nezdieľa. „Na jednej strane hovoríme, že máme veľa lekární, na druhej strane strašíme, že budú zanikať. Osobne nevidím problém v tom, ak by aj zanikli tie lekárne, ktoré vznikli len za účelom vyvážania liekov a biznisu a nie služby pacientom,“ povedal.

Argument o nemožnosti predať nadbytočné lieky považuje za prehnaný. O. Sukeľ vlastní dve lekárne, jednu 10 rokov a druhú takmer štyri roky, a doteraz len raz predával liek ako nadbytočný. Aj to kvôli úmrtiu pacienta, ktorý si ho u neho kupoval.