Mladí Slováci si uvedomujú, že dôchodkový systém im dôstojnú starobu nezaručí. S rastúcimi cenami bývania, potravín a energií sa predstava pohodlného života po šesťdesiatke vzďaľuje. Kým predošlé generácie rátali so štátnou pomocou, dnešní dvadsiatnici a tridsiatnici sa na ňu nespoliehajú. Štát pre nich už nie je spoľahlivý partner.
Najmä, keď zvažuje, že presunie miliardy z II. piliera do výstavby bytov či infraštruktúry. Inými slovami, chce siahnuť na úspory občanov v mene „verejného záujmu“. Navyše, ministerstvo práce síce hovorí o rozšírení investičných možností, no zatiaľ nevie, aké výnosy by priniesli.
V hre sú tak peniaze takmer dvoch miliónov Slovákov. Našetrených majú viac ako 17 miliárd eur. Ak by ich správcovské spoločnosti investovali doma, penzia by sa stala závislá od výkonu slovenskej ekonomiky – a tá sa už teraz topí v dlhoch.
Štát ich neuživí, musia šetriť
Slovensko sa rúti do demografickej krízy, ktorá môže podkopať dôchodkový systém. „Počet obyvateľov v produktívnom veku klesá, zatiaľ čo počet starobných dôchodcov neustále rastie,“ vysvetľujú pre TREND docentka Sylvia Jenčová a doktor Ján Vravec z Katedry financií, účtovníctva a matematických metód Prešovskej univerzity v Prešove.
Na jedného dôchodcu už teraz pripadajú približne dvaja pracujúci a situácia sa bude podľa nich len zhoršovať. Kým počet aktívne zamestnaných ľudí bude stagnovať alebo dokonca klesať, počet penzistov prudko stúpne – predovšetkým pre starnutie silných populačných ročníkov. Vlani poberalo starobný dôchodok na Slovensku už 1,13 milióna seniorov, čo je medziročný nárast o 16 448 ľudí.
Prieskum spoločnosti Fondee ukázal, že takmer tretina mladých Slovákov je prezieravá a na starobu sa pripravuje nad rámec štátnej penzie. Výskumníci z platformy Oranžová obálka však upozorňujú, že to nestačí, najmä ak sú sumy úspor minimálne. Väčšina sporiteľov tak nedosiahne cieľovú mieru náhrady príjmu (65 percent), teda ich budúce dôchodky budú nízke.
„Ak si napríklad v III. pilieri sporia len štátom bonifikovaných 15 eur mesačne, čo nie je ani jedno percento priemerného príjmu, potom za 40 rokov sporenia môžu očakávať zvýšenie miery náhrady o približne tri percentuálne body,“ ozrejmili. Finančné povedomie mladých sa podľa nich za posledné dve dekády neposunulo.
Odhady odborníkov ukazujú, že podiel dôchodku k celoživotnému príjmu bude v najbližších desaťročiach výrazne klesať.
Ak by sa mladí spoliehali len na štát, neskôr by si museli utiahnuť opasky. „Znamenalo by to prepad životnej situácie na dôchodku, teda spotrebný šok, ktorý by ich nútil rýchlo a natrvalo znížiť výdavky a životný štandard,“ povedali odborníci z Oranžovej obálky.
Podľa zakladateľa platformy Financie v pohode Marcela Onufera je dôchodkový mechanizmus až príliš štedrý voči seniorom. „Štát si požičiava viac, než si môže dovoliť, aby pokryl výplaty pre súčasných dôchodcov. Teda tí, ktorí pôjdu do penzie o 30-40 rokov, už nebudú mať nárok na takú hojnú podporu,“ vysvetlil pre TREND.
Po vzore Grécka
Slovensko má jedny z najmenej udržateľných verejných financií a jeho dôchodkový systém čelí vážnym problémom. Výdavky na penzie v roku 2022 dosiahli 8,5 percenta HDP a do roku 2070 stúpnu o ďalších 2,8 percenta, čo je výrazne viac ako očakávaný priemer EÚ (0,5 percenta).
Ak štát nezmení kurz a bude pokračovať v expanzívnej politike, môže skončiť podľa akademikov v dlhovej špirále, akú zažilo Grécko. Nasledovať budú škrty, vrátane dôchodkov. Udržateľnosť si vyžiada aj nepopulárne rozhodnutia - vyššie dane a odvody alebo nižšie penzie.
Druhý a tretí pilier síce môžu pomôcť znížiť príjmový šok pri odchode do dôchodku, no nie sú dostatočné na plnohodnotnú náhradu mzdy. Problémom je aj ich oslabovanie zo strany štátu – zníženie odvodov do II. piliera či zavedenie trinásteho a rodičovského dôchodku.
Ďalšou komplikáciou je, že dôchodky z I. piliera postupne strácajú hodnotu. Štát už totiž nezapočítava štúdium do odpracovaných rokov a valorizácia dôchodkov sa v najbližších rokoch spomalí. „Aktuálna dôchodková hodnota už nerastie o tempo rastu priemernej mzdy, ale len o 95 percent tohto tempa. To za 20 rokov spomalí rast dôchodkových nárokov o približne 12 percent,“ uviedli výskumníci.
Riešenie vidia v lepšom nastavení dôchodkového sporenia. V II. pilieri je kľúčové agresívnejšie investovanie, najmä cez indexové fondy. Tretí pilier by mohol byť efektívnejší, ak by daňové úľavy platili rovnako pre zamestnancov aj živnostníkov. V zahraničí je štandardom odkladať si na penziu aspoň desať percent príjmu, zatiaľ čo na Slovensku sú príspevky nižšie. Preto by mali sporitelia vnímať štátny dôchodok ako doplnok k úsporám a investíciám.
Podľa Marcela Onufera sú ETF ideálnou voľbou pre dlhodobé investovanie na dôchodok. Tvrdí, že štatisticky je zhodnocovanie úspor pod dohľadom odborníka úspešnejšie. „Nie je náhoda, že dôchodkové piliere či kvalitné súkromné sporiace schémy (niečo ako vlastný 4. pilier), majú majetok alokovaný práve v týchto osvedčených nástrojoch“.
Mladí ľudia tak čelia realite, ktorú si ich rodičia ani len nepripúšťali. Súčasní seniori síce dostávajú relatívne štedré penzie, no sú financované dlhom. Systém nestíha a rúca sa pod vlastnou váhou. Preto musia vziať budúcnosť do vlastných rúk. Investovanie už nie je len možnosť, ale nutnosť. Kto koná, má šancu. Kto nie, bude mať pravdepodobne chudobnejšiu starobu.
Ďalšie dôležité správy
