Štát chce prístavu uloviť ďalších hráčov

Tvár bratislavského prístavu sa dlhé roky nemení. Hlavné mesto sa časom rozrástlo a prekladisko pôvodne vybudované na periférii vtiahla postupujúca výstavba do panorámy širšieho centra. V prístave sa ročne premelú vyše dva milióny ton nákladu, drvivá väčšina z neho odchádza loďou. Takmer celý výkon obstaráva Slovenská plavba a prístavy (SPaP). Štát by rád podporil rozvoj prístavu tak, že doň pritiahne ďalšie firmy s technológiami na prekládku tovaru. Čulejší obchodný ruch si sľubuje od výstavby verejného intermodálneho terminálu. V ňom sa majú presúvať tovarom naplnené kontajnery medzi železničnou, vodnou a cestnou dopravou.

Súkromný či verejný

Pomery v bratislavskom prístave sa nadlho zakonzervovali pred desaťročím, keď bola sprivatizovaná väčšina akcií SPaP. Odpredajom získal nový majiteľ podniku prístavnú infraštruktúru vrátane žeriavov, skladov, prístupových ciest a železníc či nákladného lodného parku a dlhodobú nájomnú zmluvu na väčšinu pozemkov v prekladisku. Pozemky v prístave však zostali majetkom štátu, od roku 2008 ich spravuje štátna akciovka Verejné prístavy. Prístav v Bratislave tak v súčasnosti možno vnímať skôr ako súkromný než verejný, s dominantným postavením SPaP, v ktorej menší balík akcií kontroluje hlavné mesto.

Ministerstvo dopravy má ambíciu vytvoriť v Bratislave „skutočný“ verejný prístav. Znamená to, že štát by vlastnil nielen pozemky, ale aj celú infraštruktúru potrebnú na prekládku tovaru a tú by poskytoval záujemcom o takúto činnosť.

Podľa štatistík Verejných prístavov sa vlani v prístave preložilo necelých 2,8 milióna ton nákladu. Takmer všetko išlo na export lodnou dopravou. Tohtoročné objemy preloženého tovaru ovplyvnilo dlhé obdobie sucha, pre ktoré klesla hladina Dunaja a znemožnila tak plavbu lodí s nákladom.

Vyhráva železná ruda

Prekládka tovarov v prístave v posledných rokoch rastie, v minulosti však dokázal s rovnakými kapacitami urobiť aj trojnásobok. V prístave pracovalo vyše tritisíc zamestnancov, dnes ich má SPaP približne 450. Za čias socializmu sa do Bratislavy vozili milióny ton rúd zo Sovietskeho zväzu. Dnes sa prístav zďaleka neblíži k takýmto výkonom.

Po rozpade trhov bývalej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sa zásadne zmenila skladba tovarových tokov a došlo k ich čiastočnému odklonu na iné druhy dopráv.

Kľúčové pre dnešné výkony v prístave sú železnorudné pelety, ktoré doň prichádzajú z východu po železnici. Po prekládke na loď sa plavia ďalej po Dunaji. Odoberá ich najmä oceliareň Voestalpine v rakúskom Linzi. Ropné produkty sa vyvážajú vodnou cestou z rafinérie Slovnaft, ktorá leží blízko novšej časti prístavu nazvanej Pálenisko. Prekladá sa aj uhlie, koks, feromateriály či hnojivá.

Významnejší nárast objemu prepravy v bratislavskom prístave podľa ministerstva dopravy závisí od zlepšenia splavnosti vodnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj. Tá umožňuje napojenie na prístavy v Severnom a Čiernom mori a sieť západoeurópskych vodných ciest. Odstrániť na nej treba niekoľko úzkych hrdiel s nízkou hladinou a nestabilným riečnym tokom, predovšetkým v Bavorsku a Maďarsku.

Rozdielne pohľady

Prakticky jediným relevantným prevádzkovateľom prekladných činností v prístave je SPaP. Podnik s čoskoro deväťdesiatročnou históriou dominuje aj v nákladnej lodnej preprave, pre ktorú má k dispozícii flotilu 170 plavidiel. Firma každoročne investuje do obnovy a opráv neraz zastaranej prístavnej infraštruktúry a lodného parku približne štyri milióny eur. Jej ročné tržby dosahujú zhruba 33 miliónov a hrubý zisk dva milióny eur.

Generálny riaditeľ Verejných prístavov Juraj Pavelek by na prekládku do Bratislavy rád dotiahol aj ďalšie firmy. Ponúknuť im vie voľné plochy s prístupom k vode, hoci takých veľa nie je. O možnosti prekládky vo vlastnej réžii sa podľa J. Paveleka nedávno zaujímalo viacero podnikov z Holandska a Nemecka. „Jeden bol z agrárneho sektora. Chceli tu mať aj technológiu na triedenie a lisovanie, postavili by budovu, priviezli stroje,“ hovorí šéf Verejných prístavov.

Ak by chcel akýkoľvek záujemca podnikať v prístave, nevyhol by sa návšteve SPaP. Tá totiž vlastní prístupové cesty a koľajiská v areáli, po ktorých sa dá dostať k brehu. A ak ich chce niekto používať, potrebuje na to jej súhlas.

Člen predstavenstva a generálny riaditeľ SPaP Jaroslav Michalco sa príchodu ďalšieho nezávislého „prekladača“ do prístavu nebráni. Hovorí však, že nevie o voľných plochách v prístave, ktoré by boli vhodné na takúto činnosť. Na prekládku je podľa J. Michalca potrebná takzvaná pevná hrana, čiže upravené a na prekladanie prispôsobené miesto na brehu. „Neviem o voľných pevných hranách. Všetko máme v prenájme,“ tvrdí J. Michalco.

J. Pavelek oponuje, že nie všetky takéto plochy v prístave má zazmluvnené SPaP. Kolmé spevnené brehy navyše podľa riaditeľa Verejných prístavov nie sú na prekladanie tovaru nevyhnutné. „Hrany by sa buď dobudovali, alebo by sa použili šikmé brehy. Závisí to od druhu tovarov a technológie,“ dopĺňa J. Pavelek. Verejné prístavy môžu podľa neho ponúknuť záujemcom prekladacie polohy najmä v časti Pálenisko a tiež malé časti v starom prístave. Ale aj pozemky, ktoré nie sú priamo pri brehu. Tie by sa dali využiť na iné činnosti než prekladanie, napríklad na skladovanie či úpravu tovaru.

Prekládka v bratislavskom prístave
(mil. ton)

Kontajnerová expanzia

Štát chce do prístavu v Bratislave nasmerovať aj výstavbu moderného intermodálneho terminálu. Má to byť miesto, v ktorom sa stretnú tri rozličné druhy prepravy – cestná, železničná a vodná.

V bratislavskom prístave už jedno kontajnerové prekladisko vlastní Slovenská plavba a prístavy (SPaP). Prekládka v termináli nepatrí k nosným činnostiam firmy, ročne z nej vyprodukuje tržby približne za jeden milión eur. Do prístavu prichádzajú najmä zásielky pre elektrotechnický priemysel, ktorý pomerne citlivo reaguje na kolísanie ekonomiky. To potom spôsobuje aj výkyvy v množstvách prichádzajúcich kontajnerov.

Nový terminál v prístave by mal na rozdiel od toho súčasného spĺňať podmienky pre európsku sieť terminálov, ktorej rozširovanie podporuje EÚ. Projekt pod hlavičkou správcu slovenských koľajníc Železnice SR (ŽSR) sa má zatiahnuť najmä z eurofondov. V Operačnom programe Doprava je naň vyčlenených 41 miliónov eur. Stavba už má právoplatné územné rozhodnutie, železnice plánujú vyhlásiť verejnú súťaž na zhotoviteľa diela v prvom štvrťroku 2012. Intermodálny terminál sa nemá vybudovať len v Bratislave. Ďalšie tri na prekládku z vlakov na kamióny a opačne sa plánujú s pomocou európskych peňazí stavať v Žiline, Košiciach a Leopoldove.

SPaP nevníma nový terminál ako konkurenčný projekt, skôr v ňom vidí príležitosť a stavia na prípadné synergické efekty. „Myslím, že by sme nemali problém presmerovať na ten terminál naše tovarové toky,“ konštatuje generálny riaditeľ SPaP Jaroslav Michalco. A hoci budovanie terminálov má podľa neho potenciál, firma sa radšej spolieha na stabilnejší biznis s klasickým prekladaním tovarov.

Preprava tovaru v kontajneroch je na vzostupe. Trend by nemal obísť ani Bratislavu, ktorá leží v strede dunajskej vodnej cesty. Kontajnerové prepravy sa podľa šéfa Verejných prístavov Juraja Paveleka dobre rozbehli z Rotterdamu do rakúskych prekladísk Krems a Viedeň. Plaviť sa začínajú aj lode na linkách z rumunskej „brány východu“, prístavu Konstanca na dolnom Dunaji. „Nehovoriac o tom, že sa rozpráva o širokorozchodnej trati,“ dodáva J. Pavelek.

Foto - Maňo Štrauch