Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo, že o starých ekologických záťažiach nebude len hovoriť.
Pripravuje zákon, ktorý by mal štát, ale hlavne súkromné podniky donútiť zmapovať a odstrániť skládky, nečistotu z areálov podnikov, poľnohospodárskych dvorov a hnojísk. Odhady pritom hovoria, že najväčšie bremeno by mala niesť privátna sféra.
Na zákone o environmentálnych záťažiach ministerstvo ešte len pracuje. Nie je preto jasné, či prinesie skutočný pokrok pri odstraňovaní záťaží. Aj rezort životného prostredia si uvedomuje, že pri tlaku na podniky štát nemôže ignorovať ekonomické aspekty.
Zavretie firmy, ktorá záťaže neodstráni, by znamenalo zánik pracovných miest. Rýchlosť odstraňovania záťaží preto bude závisieť od finančných možností podniku.
Kto bude zodpovedný
V prípade starých záťaží nejde o malé peniaze. Celkové náklady spojené s odstránením záťaží v súkromnom sektore sa odhadujú na 130 miliárd korún, presné číslo vzhľadom na chýbajúcu legislatívu známe nie je. Vo verejnom sektore vyčíslil environmentálne dlhy na desať miliárd korún.
Postup podľa nového zákona si ministerstvo predstavuje tak, že najskôr nájde subjekt, ktorý je za environmentálne dlhy zodpovedný. „Ak niekto kúpil podnik už so záťažou, bude musieť preukázať, či je v zmluve dohodnuté, že vinu nesie predchádzajúci vlastník,“ uviedol šéf sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia SR Jozef Franzen.
V ďalšom kroku, keď už bude známy vinník, štát mu stanoví lehotu na vypracovanie projektu, podľa ktorého by sa mali záťaže odstrániť. Projekt musí obsahovať nielen spôsob, časový harmonogram odstraňovania záťaže, ale aj vyčíslenie nákladov spojených s celým procesom.
Procesu by sa nemal vyhnúť ani jeden subjekt. Ak súkromný vlastník záťaž nenahlási, môže ho príslušný úrad požiadať o umožnenie prístupu do jeho prevádzkarne, kde sám urobí prieskum.
Neproduktívne investície
Investície súvisiace s odstránením záťaží pritom nie sú nízke a obmedzujú prostriedky, ktoré by spoločnosti mohli investovať do zvyšovania produktivity.
ZSNP Žiar nad Hronom za ostatných päť rokov investoval do odstránenia ekologických dlhov 330 miliónov korún, pričom celkové náklady dosiahnú úroveň jednej miliardy korún.
„Investície do ekológie sú neproduktívnymi nákladmi, na ktoré si spoločnosť musí zarobiť. To, samozrejme, ovplyvňuje investície do výrobnej oblasti,“ uviedla TRENDU hovorkyňa ZSNP Marta Žabková. Ekologické dlhy výrobca hliníka plánuje odstrániť do roku 2010.
V prípade, že podnik nebude mať zdroje na odstránenie záťaže, zaplatí to podľa J. Franzena štát. Následne bude tieto prostriedky od podniku vymáhať. „Viem, že ekonómovia sú šikovní a môžu vykázať nulový zisk, čo je ďalší problém,“ myslí si J. Franzen.
Ministerstvo však vypracuje aj vyhlášku, ktorá stanoví kritériá sankcií pri neplnení projektu. Ich výška a udelenie bude závisieť okrem iného od vážnosti previnenia podniku a veľkosti firmy, maximum je zatiaľ navrhnuté na desať miliónov korún. Sankcie budú zohľadňovať aj fakt, či už bola spoločnosť napomenutá za neplnenie programu.
Minister životného prostredia László Miklós však pripúšťa, že znečisťovateľ nebude musieť záťaž úplne odstrániť. „Možno bude stačiť, ak spoločnosť podnikne kroky, ktorými zabezpečí bezpečnosť záťaže,“ uviedol L. Miklós.
Citlivé informácie
Oslovené firmy sa nechceli k pripravovanej norme vyjadriť, kým nebude na svete jej paragrafový návrh. Zhodli sa však aspoň na tom, že prípadná verejná dostupnosť údajov o výške nákladov spojených s odstraňovaním záťaží je pre ne citlivá téma.
„Všetky staré záťaže a náklady na ich odstránenie nie je možné zverejniť, pretože by nás to mohlo dostať do nevýhodnej pozície ku konkurencii,“ uviedol hovorca spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o., Ján Bača.
Podľa neho by firma nemala problém zverejňovať tieto informácie, ak by takúto povinnosť mali konkurenčné podniky z iných krajín. V súčasnosti však ani v EÚ nie je stanovená jednotná norma. „V každom prípade, ak to zákon bude vyžadovať, budeme sa tým riadiť,“ dodal J. Bača.
Požiadavku utajenia týchto informácií považuje za legitímnu aj riaditeľ Kappy Štúrovo a prezident Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku Ľuboš Lopatka. „Minimálne by malo ísť o obchodné tajomstvo,“ myslí si. Podľa ministra L. Miklósa sa prípadným utajovaním informácií rezort ešte nezaoberal. Je však pripravený o tom rokovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania. „Samozrejme, nechceme nikomu uškodiť, nejde nám o to, niekomu sa pomstiť,“ dodal.
Nielen peniaze
Skúsenosti s odstraňovaním záťaží má aj spoločnosť Petrochema Dubová. Tá v súčasnosti vo vlastnej spaľovni nebezpečného odpadu likviduje gudróny, kyslé dechty, ktoré vznikali ako odpad pri rafinácií minerálnych olejov v minulých desaťročiach. Podľa noriem však môže spaľovňu pre emisné limity prevádzkovať len do konca roka 2005.
Sama firma tvrdí, že nemá možnosť získať dostatočné zdroje na vybudovanie novej alebo rekonštrukciu starej spaľovne. „Preto sme spolu s vyšším územným celkom vyvíjali úsilie na vybudovanie nadregionálnej spaľovne nebezpečných odpadov,“ uviedol vedúci odboru energetiky a životného prostredia Petrochemy Peter Zrak. Práce na tomto projekte však pre odpor verejnosti prerušili. Po roku 2005 bude spoločnosť musieť odpady likvidovať vo vzdialených spaľovniach, čo, samozrejme, výrazne zvýši náklady.
Zákony na ochranu životného prostredia považuje Petrochema za dôležité. Mali by však zohľadňovať celkovú ekonomickú silu hospodárstva, ako aj jednotlivých podnikov. „Ani najprísnejšie nariadenia štátneho orgánu neprinútia finančné slabú spoločnosť skutočne a so záujmom investovať do ekológie,“ myslí si P. Zrak. Podľa neho ide vo väčšine prípadov o záťaže, ktorých vytváranie štát v minulosti, keď sa v štátnych podnikoch až tak nehľadelo na ekológiu, toleroval.
Povinnosť aj pre štát
Odstraňovanie záťaží bude problematické aj pre štát. Nový zákon totiž určí povinnosť odstrániť záťaže, pri ktorých je neznámy vinník, ako aj jeho právny nástupca. Takýto stav je vo väčšine z už lokalizovaných deväťtisíc záťaží. „Ak sme doteraz záťaže len spomínali, nikoho to nedojalo, ani ministra financií, ani vládu,“ myslí si L. Miklós. Štát bude musieť v rozpočte podľa neho v budúcnosti nájsť voľné zdroje na odstránenie záťaží.
Aj preto očakáva rezort životného prostredia najväčší odpor zo strany ministerstva financií, ktoré rozpočet pripravuje. Tlak však očakávajú v rezorte životného prostredia aj zo strany ministerstva hospodárstva. „Tu nastanú problémy, keďže ide o veľké peniaze a podniky majú silný lobing,“ myslí si J. Franzen.
Bez aktívnej pomoci štátu bude odstraňovanie záťaží pre podniky ťažko realizovateľné. Tento rok má rezort životného prostredia na záťaže k dispozícii sto miliónov korún, pomoc si sľubuje aj od fondov EÚ určených pre oblasť ekológie. „Najviac prostriedkov však pôjde do oblasti vodného hospodárstva. Dúfame, že zostane aj na záťaže,“ uviedol L. Miklós.
Foto – Miro Nôta
