Vyplýva to z informácií Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). „Monitoring štátneho rozpočtu a čerpania prostriedkov štátnymi inštitúciami je zo strany ministerstva financií zabezpečovaný na dobrej úrovni. Naproti tomu majú samosprávy väčšiu voľnosť,“ porovnala pre TREND hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková. Pod väčšou voľnosťou úrad rozumie napríklad situáciu, keď primátor alebo starosta zmení rozpočet bez súhlasu zastupiteľstva.

Chátrajúce budovy

Čo však má manažovanie na úrovni štátu aj miest spoločné, je zlyhanie pri správe nehnuteľností. „NKÚ upozorňuje nielen príslušného správcu majetku, ale aj vládu a parlament, že z hľadiska investovania do majetku štátu máme na Slovensku vysoký modernizačný dlh. Mnohé objekty sú v zlom až havarijnom stave,“ konštatuje D. Bolech Dobáková. Pričom varuje, že v rozpočte štátu nie sú vyčlenené prostriedky na nevyhnutnú rekonštrukciu a modernizáciu.

Úrad pritom ponúka aj riešenie. Inšpirovať sa českým modelom, ktorý zriadil CRAB - Centrálny register administratívnych budov od roku 2012. Funguje pod ministerstvom financií a centrálne eviduje verejný majetok. Výhodou podľa úradu tiež je, že CRAB koordinuje rozhodovanie o prípadných opravách a výdavkoch, nie sú tak len výsledkom chcenia alebo videnia jedného rezortu.

Väčší je lepší

Horšie výsledky hospodárenia u samospráv ako u štátu ukázala aj analýza verejných firiem od Transparency International Slovensko (TIS). Hodnotenie sa týkalo roku 2015 a osem desiatok podnikov, z toho 30 mestských. TIS sa zameral hlavne na to, ako transparentne verejné podniky zverejňujú kľúčové finančné informácie.

Štátne firmy boli úspešnejšie vo všetkých sledovaných oblastiach. „Rozdiel vidno najmä v oblasti komunikácie a zverejňovania, čo sa odráža i v kvalite zverejňovania zmlúv. A to aj vďaka tomu, že väčšina štátnych firiem ich zverejňuje v technicky prepracovanejšom Centrálnom registri zmlúv,“ konštatuje sa v analýze TIS.

Rozdiely vidno aj v dodržiavaní infozákona, keď bežný občan so žiadosťou pochodí skôr v štátnom podniku.„Lepší priemer štátnych firiem je do istej miery prirodzený, keďže zväčša ide o väčšie spoločnosti s vyšším počtom zamestnancov a vyššími tržbami,“ hodnotí TIS.

Do prvej polovice rebríčka sa tak zmestilo iba sedem mestských firiem. Najlepšie obstál Dopravný podnik Bratislava, ktorý skončil celkovo tretí. Ide zároveň o najväčší mestský podnik v rebríčku.

V najnovšom TRENDE čítajte viac o hospodárení štátnych podnikov – od železníc, cez poštu až po Tipos. Na stánkoch bude od štvrtka 1. februára.