69-ročný A. Deaton pôsobí na Princetonskej univerzite v USA. Absolútnu väčšinu nositeľov ocenenia tvoria ekonómovia zo Spojených štátov, tento rok ju už druhý rok za sebou udelili Európanovi, ktorý ale pôsobí v Spojených štátoch. Vlani ju získal francúzsky ekonóm Jean Tirole.

Individuálnej spotrebe porozumel ako nikto iný

Ak má byť vytvorená hospodárska politika, ktorá podporuje blahobyt a znižuje chudobu, musí sa najprv porozumieť individuálnej spotrebe. A práve k tomuto porozumeniu prispel A. Deaton viac, než ktokoľvek iný, uviedla akadémia vo svojom zdôvodnení, prečo získal Nobelovu cenu práve on.

Jeho práca sa točí okolo troch hlavných otázok: ako spotrebitelia rozdeľujú svoje výdavky medzi rôzne tovary; koľko príjmov spoločnosti sa minie a koľko usporí; a ako najlepšie merať a analyzovať blahobyt a chudobu. Svojimi výsledkami pomohol transformovať oblasti mikroekonómie, makroekonómie a rozvojovej ekonomiky.

Deatonova práca okrem iného pomohla určiť, ktoré sociálne skupiny sú ovplyvnené zvýšením dane z pridanej hodnoty na potraviny. A. Deaton je tiež priekopníkom vo využívaní dát z prieskumu medzi domácnosťami v rozvíjajúcich sa krajinách, najmä údajov o spotrebe, na meranie životnej úrovne a chudoby.

A. Deaton na tlačovej konferencii povedal, že ho ocenenie prekvapilo a potešilo. Je ale rád, že sa výbor rozhodol udeliť ocenenie za prácu, ktorá sa týka chudobných. Očakáva, že extrémna chudoba vo svete sa bude znižovať, ale že nie je „slepo optimistický“. Upozornil tiež na obrovské zdravotné problémy medzi dospelými a deťmi v Indii, kde je zatiaľ pokrok veľmi nízky. Poznamenal, že polovica detí v krajine je stále podvyživená a mnoho ľudí na svete sa nachádza vo veľmi zlej situácii.

A. Deaton v posledných rokoch vzbudil pozornosť jeho knihou Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvod nerovnosti (2013), v ktorej naznačuje, že západná pomoc často slúžia skôr na zahnanie pocitu viny než na zlepšenie situácie v chudobných krajinách.

A. Deaton tiež tvrdí, že v rozvojovom svete, najmä v Ázii, sa počas uplynulých desiatok rokov situácia pre niekoľko miliárd ľudí zlepšila. Veľkým únikom v názve knihy tak A. Deaton myslel útek pred chudobou.

Aká výplata zaručí pocit šťastia?

Podieľal sa tiež na populárnom výskume, v ktorom sa spolu so svojimi kolegami z Princetonu snažili dokázať, že pocit osobného šťastia sa zvyšuje s veľkosťou platu. Od určitej hranice je ale človek síce spokojnejší, pocit šťastia sa už ale nelepší. Emočný komfort, teda pocit šťastia, podľa štúdie kulminuje v USA na platovej hranici 75-tisíc dolárov ročne.

Cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené vynálezcom dynamitu Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895 a udeľuje ju až od roku 1968 na pamiatku A. Nobela švédska centrálna banka.

Vizitka škótskeho ekonóma Angusa Deatona (69)

  • Angus Stewart Deaton sa narodil 19. októbra 1945 v Edinburghu. Má britské aj americké občianstvo.
  • V Británii vyštudoval Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1974 získal doktorát, a Bristolskú univerzitu, na ktorej potom pôsobil ako profesor ekonometrie. Za výskum v tomto odbore sa stal v roku 1978 prvým držiteľom prestížnej Frischovej medaily.
  • V roku 1983 prešiel na americkú Princetonskú univerzitu, kde je profesorom ekonómie a medzinárodných otázok.
  • Je členom britskej aj americkej akadémie vied, Americkej filozofickej spoločnosti a v roku 2009 bol prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (AEA).