Na druhom mieste rebríčka skončilo vlani prvé Dánsko. Na treťom mieste skončil Island. Na ďalších miestach je Švajčiarsko, Fínsko, Holandsko, Kanada, Nový Zéland, Austrália a Švédsko. Spojené štáty sú na 14. mieste. Nemecko obsadilo 16. miesto. Británia skončila na 19. a Francúzsko na 31. mieste. Slovensko sa tento rok ocitlo na 40. mieste, Česko je v poradí 23.
Na konci rebríčka sa ocitli krajiny subsaharskej Afriky: Južný Sudán, Libéria, Guinea, Togo, Rwanda, Tanzánia, Burundi a Stredoafrická republika. Na posledných miestach v rebríčku sú aj vojnou zmietané Sýria a Jemen.
Prezident spoločnosti SDSN a poradca generálneho tajomníka OSN Jeffrey Sachs uviedol, že šťastné krajiny sú tie, kde je zdravá rovnováha medzi materiálnym blahobytom v tej podobe, ako sa obvykle charakterizuje, a sociálnym kapitálom, čo znamená vysoký stupeň dôvery v spoločnosť a vo vládu a nízky ukazovateľ nerovnosti.
Autori správy sa snažia v 155 krajinách sveta zistiť spokojnosť ich obyvateľstva so svojím životom. Do úvahy sa pritom berie šesť faktorov – podiel HDP na jednotlivca, očakávaná dĺžka života, sociálna podpora v zložitých životných situáciách, dôvera k vláde, sloboda rozhodovania ľudí ohľadom svojho života a štedrosť a dobročinnosť ľudí.
V správe sa píše, že krajiny, ktoré sú na posledných miestach rebríčka, sa zvyčajne vyznačujú nízkymi hodnotami vo všetkých šiestich premenných. J. Sachs v tejto súvislosti uviedol, že najmä tieto štáty by mali nasledovať Spojené arabské emiráty a ďalšie krajiny, ktoré vytvorili vo svojich vládach „ministerstvá šťastia“. „Chcem, aby vlády posúdili, diskutovali, analyzovali a pochopili, keď sa vydali zlým smerom“.
Agentúra Reuters citovala Sachsovo vyjadrenie ohľadom USA, ktoré v porovnaní s vlaňajšom klesli z 13. na 14. miesto. J. Sachs to vysvetlil nerovnosťou, nedôverou a korupciou.
Vyslovil obavy, že ekonomická politika, ktorú sa vláda nového prezidenta USA Donalda Trumpa snaží presadiť, situáciu len zhorší. „Všetky tieto opatrenia povedú k zvyšovaniu nerovnosti – znižovanie daní pre vyššie príjmové skupiny, odmietanie financovať náklady na zdravotnú starostlivosť, zníženie dotácií pre program distribúcie bezplatných obedov pre najchudobnejších - (to všetko) kvôli rastu výdavkov na obranu. Myslím, že všetko, čo bolo (v USA) navrhnuté, ide nesprávnym smerom,“ vyhlásil J. Sachs.