Šťastie za peniaze: Krajní materialisti o zážitky nestoja

Hoci si ľudia uvedomujú, že životné skúsenosti a zážitky sú lepší spôsob ako dosiahnuť všeobecné šťastie, väčšina sa aj tak rozhodne minúť svoje peniaze na materiálne predmety. „Prirodzene si spájame ekonomickú hodnotu s vecami,“ vysvetľuje profesor psychológie Ryan Howell. „Kúpil som auto a stálo 8-tisíc amerických dolárov. Len ťažko odhadneme ekonomickú hodnotu, ktorou by sme ohodnotili naše spomienky.“  

Štúdia americkej San Francisco State University to pripisuje mylnej predstave, že hmotné položky majú pre nás merateľnejšiu hodnotu, vlastníctvo predmetov považujeme za ukazovateľ šťastia. Veci sú jednoducho hmatateľnou pripomienkou toho, koľko to stálo, zdôrazňuje R. Howell. Na životné skúsenosti nedokážeme nalepiť cenovku. „Stále vnímame materiálne položky ako lepšiu hodnotu,“ dodáva.

Ďalší experiment v rámci štúdie vyzdvihol za hlavný faktor, ktorý nás pri výbere ovplyvňuje, prioritu jednotlivca. Ak bol opýtaný respondent nastavený na hodnoty, inklinoval k nákupom materiálnych vecí. Ak dotyčný uprednostňoval pocit šťastia, míňal peniaze skôr na zážitky.

Od veci k zážitku

Vedec Art Markman z University of Texas vo svojom článku na serveri Psychology Today zdôrazňuje, že rozdiel medzi šťastím z nákupu vecí a zážitkov nie je presne vyhranený. Napríklad ak si zoberieme drahé športové auto, hoci nám v prvom rade ide o hmotnú vec, vlastníctvo takéhoto auta nám môže priniesť viacero jazdných zážitkov, ktoré nakoniec vedú ku šťastiu.

R. Howell vyriešil túto nejednoznačnosť rozdelením hmotných vecí na čisté výrobky a takzvané zážitkové výrobky. Okrem auta sem môžu patriť napríklad hudobné nástroje alebo športové potreby. Dôvodom, prečo tieto zážitkové výrobky na rozdiel od čistých výrobkov umocňujú pocit šťastia, je, že gitara alebo nová hokejka nepriamo vedú ku skúsenosti a môžu uspokojiť tie isté psychologické potreby ako zážitky, uvádza server The Atlantic.

A. Markman vyzdvihuje aj sociálny aspekt. Odvolajúc sa na štúdiu uverejnenú v časopise Journal of Personality and Social Psychology vysvetľuje, že človek chce kúpenú vec prvotne využiť samostatne, je určená pre neho samého. Ak si však kúpi zážitok, je pravdepodobné, že sa ho chystá zdieľať s aspoň jednou ďalšou osobou. Výskumníci v súlade s našou prirodzenou vlastnosťou spoločenskosti preto naznačujú, že dávame prednosť položkám, ktoré sa dajú používať aj v skupinách, teda ako spoločenské aktivity.

V závere článku sa však zamýšľa a vyjadruje rovnaké pochybnosti ako R. Howell. „Ľudia považujú peniaze vynaložené na kúpu hmotných statkov za lepšie použité, pretože hneď ako je po skúsenosti (zážitku), je to preč, s výnimkou pamäti. Približne rok po nákupe však môžete tričko alebo stereo, ktoré ste si kúpili, používať aj naďalej.“

Nie je jedno, v akom rade stojíme

Po desaťročí sa autor prvotnej štúdie T. Gilovich rozhodol pozrieť na šťastie z iného pohľadu. Uskutočnil výskum, v rámci ktorého zúčastnených požiadal, aby si spomenuli na svoje pocity ohľadom očakávania a nákupu.

Zistil, že ľudia, ktorí očakávali zážitkové skúsenosti, napríklad čakali v rade pred zábavným parkom, prejavovali lepšiu náladu a správanie ako tí, ktorí čakali v rade a nakupovali materiálne veci. Výskum taktiež ukázal, že očakávanie zážitku je zaujímavejšie aj príjemnejšie, bez ohľadu na cenu nákupu.

T. Gilovich verí, že jeho výskum môže mať pozitívny dopad aj na spoločnosť ako takú. Naznačuje, že celkový blahobyt, ktorý významne závisí od šťastia, by sa dal zvýšiť, ak by infraštruktúra miest počítala okrem početných obchodných domov, ktoré ponúkajú veci, napríklad aj s parkmi a plážami, teda s miestami, ktoré poskytujú priestor na zážitky, uvádza správa z Cornell University.

Gilovichove myšlienky podporuje ďalšia štúdia, podľa ktorej je jedným z najväčších faktorov vplývajúcich na šťastie pobyt pod holým nebom. Ľudia, ktorí trávili viac času v prírode, pociťovali vyšší stupeň šťastia ako napríklad obyvatelia miest. Taktiež sa cítili energickejší, zaznamenávali zvýšenú vitalitu, a tým aj celkový blahobyt.

„Príroda je palivo pre dušu,“ tvrdí pre vedecký portál Eurek Alert! Richard Ryan, profesor psychológie na University of Rochester. „Často, keď sa cítime vyčerpaný, siahame po šálke kávy, ale výskum naznačuje, že lepší spôsob ako sa dobiť, je spojiť sa s prírodou.“

Materialistická výnimka

Existujú však ľudia, ktorým nakupovanie vecí ani zážitkov nepomáha. Po kúpe nie sú šťastnejší ako pred kúpou. „Mimoriadne materialistickí kupujúci, ktorí predstavujú približne tretinu z celkovej populácie, sú v triede ´uviaznutých´,“ vysvetľuje R. Howell.

Keď materialistickí spotrebitelia nakupujú zážitky, je to v rozpore s ich osobnosťou a hodnotami, a preto sa necítia o nič šťastnejší. Keď nakupujú materiálne hodnoty, lepší pocit taktiež neprichádza, lebo ostatní môžu jeho voľbu kritizovať, píše server Daily Mail.

Z tabuliek vyčnievali aj ľudia, ktorí síce nie sú extrémne materialistickí, ale majú tendenciu míňať peniaze skôr na hmotné veci. Pri nákupe zážitkov nehlásili takmer žiadne zvýšenie šťastia. Výskumníci sa domnievajú, že to súvisí s vyjadrením identity – potreby kúpiť si niečo, čo by odrážalo ich osobnosť.

Ako server ďalej upozorňuje, samozrejme je dôležité zobrať do úvahy aj konkrétne hodnoty jednotlivca. „Som fanúšik baseballu. Keď mi poviete ´Použi peniaze na životné skúsenosti´, kúpim si vstupenky na baseballový zápas a pravdepodobne mi to spraví radosť. Na druhej strane, nie som človek, ktorý by navštevoval múzeá. Ak by som si kúpil lístky do múzea umenia, teda taktiež by som použil peniaze na životnú skúsenosť, nebude to tá pravá voľba pre moju osobnosť. Nebudem šťastnejší,“ uvádza príklad   R. Howell.