Posledné kolo násilia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi sa spustilo, pretože dlhý a stále nevyriešený konflikt medzi oboma stranami stále tlie. Je to otvorená rana v srdci Blízkeho východu. A je to tiež dôvod, prečo strety prerástli v raketové útoky, nálety a smrť, uvádza stanica BBC.
To, že zmizol v posledných rokoch z novinových titulkov, neznamená, že konflikt skončil. Nezmenili sa dôvody stretov a ani nenávisť a trpkosť, ktorú vyvolávajú boje a zabíjanie trvajúce celé generácie.
Židia a Arabi sa viac ako 100 rokov sporia o to, kto bude vládnuť územiu medzi riekou Jordán a Stredozemným morom. Izrael zasadil od svojho vzniku v roku 1948 mnoho významných porážok Palestínčanom, ale nikdy úplne nezvíťazil.
Žiadna zo strán konfliktu si nie je ničím istá, zatiaľ čo konflikt trvá. Jediná istota spočíva v tom, že každých niekoľko rokov vypukne vážna a prudká kríza. V posledných 15 rokoch bol často hlavným dôvodom krízy múr, ktorý oddeľuje Pásmo Gazy od Izraela. Súčasné udalosti ale pripomínajú, že dianie v Jeruzaleme a jeho posvätných miestach má neporovnateľnú schopnosť vyvolávať strety.
Prvé podujatie po pandémii a desiatky mŕtvych. Hora Meron zasiahla Izrael tragicky
Jeruzalem ctí ako posvätné mesto kresťanov, židov i moslimov. A nie je to len otázkou náboženstva. Pre židov a moslimov sú posvätné miesta tiež národnými symbolmi. Na mape sa nachádzajú od seba, čo by kameňom dohodil. Kresťanský Chrám Božieho hrobu leží v tesnej blízkosti a navštevujú ho aj Palestínčania kresťanského vyznania.
Medzi spúšťacie mechanizmy konfliktu je aj snaha vysťahovať Palestínčanov z ich domovov v štvrti Šajch Džarráh. Jedná sa o palestínsku štvrť za hradbami Starého mesta. Pozemkov a budov vo štvrti sa domáhajú u izraelských súdoch osadníci.
Je to viac než rozpory o niekoľko domov. Spor vypukol po tom, čo izraelská vláda niekoľko rokov sleduje svoj strategický cieľ, aby sa Jeruzalem stal viac židovským mestom. Okolo mesta boli vybudované veľké židovské osady, čo porušuje medzinárodné právo. V uplynulých rokoch sa vláda a skupiny osadníkov snažila vybudovať dom po dome novej osady v palestínskych štvrtiach v blízkom okolí Starého mesta.
K tomu sa pripojilo tvrdé správanie izraelskej polície voči Palestínčanom počas pôstneho mesiaca ramadánu. Nakoniec to vyvrcholilo použitím dymových granátov a slzného plynu pri mešite Al-Aksá, ktorá je pre moslimov po Mekke a Medine tretím najposvätnejším miestom.
Voľby v Izraeli sa opäť skončili patom, vyplýva z konečných výsledkov
Hamas urobil neobvyklý krok a dal Izraelu ultimátum, aby stiahol svoje sily z okolia posvätnej mešity a štvrti Šajch Džarráh. Nasledovne zahájil raketové útoky.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na Twitteri napísal, že „teroristická organizácia z Pásma Gazy prekročila medze a (...) Izrael odpovie s veľkou razanciou".
Iná kombinácia udalostí by najskôr skončila podobným spôsobom. Strety sa budú odohrávať znovu a znovu, zatiaľ čo konflikt zostane nevyriešený.
Pri eskalácii krízy sa ma moderátor spýtal, kedy som naposledy mal odôvodnený pocit nádeje, že obe strany nájdu mierový spôsob spolužitia v Jeruzaleme, napísal redaktor a špecialista na Blízky východ stanice BBC Jeremy Bowen. „V meste som žil v rokoch 1995 a 2000 a veľmi často ho navštevujem. Nájsť odpoveď je ťažké. Krátka doba nádeje vznikla pri mierových rokovaniach v Osle na začiatku 90. rokov.„
Turecký prezident Erdogan označil Izrael za krutý teroristický štát
Vodcovia Izraelčanov a Palestínčanov sa venujú hlavne svojím domácim politickým bitkám, sústredia sa na udržanie svojich mocenských postov, hoci najvyššou prioritou pre obe strany by malo byť uzavretie mieru. Touto výzvou sa ale už mnoho rokov nikto vážne nezaoberá.
V poslnom čase vznikli nové nápady. Dva rešpektované americké výskumné ústavy vydali spoločnú správu, v ktorej tvrdia, že hlavným cieľom by malo byť uznanie rovnakých práv a rovnakej miery bezpečia Izraelčanom i Palestínčanom. Tvrdia, že by Spojené štáty mali podporovať „plnú rovnosť a udelenie volebného práva všetkým osobám žijúcim na území pod izraelskou kontrolou a neschvaľovať existenciu dvoch oddelených nerovných systémov".
Nové nápady sú dobrou vecou. Tento týždeň však všetko prehlušujú staré poriadky, zabehnutá rétorika a posledná nevyhnutná epizóda 100 rokov trvajúceho konfliktu, dodáva BBC.
