Jeho osobným cieľom je urobiť z Českej republiky a Slovenska ďalšie Silicon Valley. „Nechápem, čo na ňom všetci vidia. Pre mnohých to môže byť najvyššie dosiahnuteľný cieľ. Ale u nás máme obrovský potenciál,“ hovorí. Doplňuje pritom svoju obľúbenú vetu, ktorú počul od start-upov: „Keď otvorím firmu a urobím dobrý biznis v Česku alebo na Slovensku, tak ho urobím všade.“

Tunajší trh totiž podľa neho ešte nie je taký otvorený inováciám, start-upy nemajú veľkú dôveru od zákazníkov. Podobne investori nechcú investovať do veľmi rizikových projektov, čo inovácie brzdí.

A Slovensku ako Čech závidí Startup Awards. „Nápad na takúto akciu je super, navyše sa koná v krásnom prostredí národného divadla. U nás niečo také chýba,“ hovorí.

Prečo sa IBM začala venovať start-upom a zaujímať sa o túto oblasť?

Celosvetovo sa IBM začala o start-upy zaujímať v roku 2011, keď spustila prvú verziu svojho programu Global Enterpreneur. Tým otvorila mladým a inovatívnym firmám dvere k svojim zákazníkom a technológiám a učila ich, ako s nimi rýchlo začať pracovať. Postupom času sa rozhodlo, že sa tento program bude rozširovať aj mimo Spojené štáty a v máji 2014 sme ho spustili v Českej republike, na Slovensku o mesiac neskôr.

Aby som odpovedal na otázku, IBM bola vždy inovatívna firma a vždy inovácie podporovala. Príkladom môže byť program Watson, nanotechnológie a vidieť to aj v posledných článkoch, kam smeruje. Start-upy sú pre nás firmy, ktoré tieto inovácie robia. Vnímame, že spoločne dokážeme nájsť synergiu k našim zákazníkom, ako spoločne zmeniť trh a uvažovanie. IBM je tu, aby sme im pomohli.

Je v Českej republike a na Slovensku dostatočné množstvo start-upov, s ktorými si viete predstaviť takúto spoluprácu?

Keď som na tejto pozícii začínal a spájal sa s investormi, štátnou správou a start-upmi, dal som si malý vnútorný cieľ – poďme urobiť z Československa Silicon Valley. Naozaj tu projekty zaujímavé sú a je ich veľa.

Ako by ste zhodnotili start-upové prostredie v týchto krajinách celkovo?

Vládna podpora v Česku a na Slovensku ešte nie je taká veľká, ale mení sa to. Vidíme, že vláda naozaj chce túto komunitu podporovať. Projekty, ktoré tu vznikajú, sú technologicky aj obchode zaujímavé, potrebujú ale nakopnúť tú podporu.

Start-upová scéna na Slovensku je tiež zaujímavá a veľmi kvalitná. Je ale je úplne iná, než tá v Českej republike. Česi sa primárne zameriavajú na projekty B2B. Keď som bol na rôznych akciách na Slovensku, mal som možnosť baviť sa so start-upmi zameriavajúcimi sa na business to customer model. Neviem, prečo to tak je.

Naozaj je to taký rozdiel?

Je to úplne iné uvažovanie. Podpora na Slovensku je možno trocha menšia, z pohľadu vlády je ale iná. Či je to pozitívne, alebo negatívne, nedokážem posúdiť. To je na posúdení firiem. Ale myslím si, že Česi a Slováci máme na to, aby sme tu vybudovali Silicon Valley.

Akým spôsobom by sme to mohli dosiahnuť?

Určite väčším zapojením investorov. Nebáť sa viac chodiť do biznisovo rizikovejších projektov a investícii. Pomohlo by tiež aktívnejšie zapojenie firiem, ako je IBM, v našich krajinách je takých hromada. Nemusí to byť len o podpore v zmysle, technologická firma poskytne technológie start-upovej firme. Napríklad netechnologická firma, automobilka a ďalšie výrobné závody, príde za start-upom a bude chcieť spoločne niečo vytvoriť. Zatiaľ to úplne nevzniká, prostredie ešte nie je nastavené tak, aby veľká automobilka začala medzi start-upmi vyhľadávať inovácie.

Nebude problém v tom, že Česko aj Slovensko sú skôr montovňami a napríklad spomínané automobilky sústredia výskum a vývoj niekde inde?

Súhlasím s tým, že Česká republika a Slovensko majú povesť montovní. Nedá sa ale generalizovať, že by tu tie firmy vývojové oddelenia nemali. Automobilky a výrobné fabriky väčšinou vývojárov, alebo niekoho, kto premýšľa nad inováciami, majú.

Stačí sa pozrieť na Merck Sharp & Dohme (pražská spoločnosť vyrábajúca liečivá). Tu v Česku má inovačné centrum a chce spájať inovácie využiteľné v zdravotníctve a výrobe liečiv.

Firiem, ktoré by mohli robiť podobné projekty, je tu dosť. Buď ale ešte nemajú voči start-upom dôveru, alebo sa start-upy nevedia dostatočne dobre predstaviť. Spolupráca s korporáciami, ako sme aj my, môže viesť k tomu, že tá bariéra zmizne. Ešte nám to ale chvíľku bude trvať.

Vráťme sa k investorom. Myslíte si, že je tu stále málo investorov a fondov, ktoré sa start-upom venujú a mentorujú ich?

Peňazí je dosť. Súvisí to aj s tým, že ležíme priamo v strede Európy a že sú naše dve krajiny v hľadáčiku zahraničných investorov. S peniazmi problém nie je. Problémom je, do čoho chcú tieto peniaze investovať. Budem investovať do niečoho, kde nemám stopercentnú istotu, že to vyjde, alebo do projektu, kde viem, že to ten zákazník kúpi? Príkladom sú delivery služby. Investori do nich za posledné dva roky vložili množstvo peňazí, ale kde je tá inovácia?

Boja sa ísť do rizika?

Nie, že sa boja. Niekedy do toho rizika idú, ale nie tak po hlave, ako napríklad do delivery služieb. To je môj osobný pocit. Keby som bol v pozícii investora tak to tiež beriem pragmaticky, ako je to teraz, pretože viem, že sa mi peniaze rýchlo vrátia. Na druhú stranu, snažil by som sa púšťať do inovácii, snažil by som sa o zmenu.

Napríklad by som sa pustil do Aeromobilu. To je úplná bomba, svetová záležitosť s dobrým životným príbehom a zaplať pánboh, že nedávna havária dopadla tak, ako dopadla. Ale to je presne ono, koľko by do nich nainvestovali v Česku a na Slovensku, keby za nimi tí dvaja páni došli?

Keď ale mám zaujímavú delivery službu, určite budú investori otvorenejší. Čo urobí väčší inovatívny dojem o Slovensku, Aeromobil alebo delivery služby? Takto to vnímam a snažím sa provokovať diskusie, aby sa ľudia nebáli investovať aj do inovatívnych a rizikových projektov, aby sa naše krajiny opäť zviditeľnili.

Snažíte sa teda aj v IBM o spoluprácu s takými start-upmi, ako je Aeromobil? Prelomiť bariéru a nesprávať sa tak ako ostatní?

Naša ponuka, ktorú IBM štandardne celosvetovo ponúka, nie je založená na investičných fondoch. V podstate nemáme žiadnu možnosť na to, aby sme zainvestovali nejaký projekt. My poskytujeme technológie, teda softvér a prístup k nášmu cloudu. Alebo tiež otváranie dverí k našim zákazníkom a nachádzanie priesečníkov našej spolupráce.

Tu je vždy na mieste otázka, akú pridanú hodnotu firmám typu lietajúci automobil môžeme poskytnúť my a ako môže lietajúci automobil pomôcť nám. Je treba povedať si na rovinu, je tu niekde priesečník pre spoluprácu? Nie vždy tam je.

Získavate za svoju pomoc a podporu podiel vo firme?

Neberieme si podiel vo firme, nie sme investori a v podstate len poskytujeme technológiu. Start-upy, ktoré sa vďaka nám stanú úspešné, aj naďalej využívajú naše služby a predávajú ich ďalej. Napríklad keď start-up využíva cloudovú infraštruktúru poskytnutú na rok zadarmo, využíva ju aj po skončení našej podpory. Keď potom rastie, rastú samozrejme aj objemy pre IBM.

Týmto spôsobom si teda hľadáte nových zákazníkov?

Skôr partnerov než zákazníkov, záleží na uhle pohľadu. Pre mňa sú to vždy partneri.

Chcieť naše logo je pre nás málo

Poďme sa venovať aktivitám IBM. Do vášho programu Global Enterpreneur spadá súťaž o najinovatívnejší start-up Smart-Camp. Aké ďalšie aktivity do programu patria?

Z oficiálneho pohľadu IBM tam okrem Smart-Campu spadá ponuka cloudových služieb. To je štandardná ponuka po celom svete. My sa snažíme robiť tiež pravidelný mentorship jedna k jednej, keď je jeden zo senior kolegov dedikovaný jednému start-upu. Niekedy bývajú problémom aj obchodné znalosti, preto organizujeme školenia s našimi profesionálnymi lektormi.

Na základe čoho vyberáte start-upy, s ktorými budete spolupracovať?

Keď sa stretneme s projektom, ktorý je pre nás zaujímavý, alebo sa zaujíma on o nás, prebehne niečo ako iniciačný pohovor. Zistím si, čo tá firma robí, aká je konkurencia – klasický investorský pitch. Keď vidím, že to má v hlave urovnané, rovno si dohodneme mantinely našej spolupráce, kto, komu a ako môže pomôcť.

Pokiaľ tomu start-upu niečo chýba, nemá niečo domyslené alebo necítime správnu chémiu, tak mu to poviem. Nech sa ešte zamyslí, urobí analýzu trhu a konkurencie. Všetci máme nejakú konkurenciu, aj keď si mnoho start-upov myslí, že nemá. Tá dravosť je pekná, ale koniec koncov tým škodia sami sebe.

Nezameriavame sa na konkrétnu oblasť, či ide o IT, IoT, zdravotníctvo... Pre nás je dôležité, či je možná synergia, alebo nie. A pokiaľ príde start-up tvrdiaci, že chce len naše logo, pretože sa mu páči a chce ho mať vedľa mena, tak je to pre nás málo.

To sa stáva?

Áno, už sa mi to stalo.

Program Global Enterpreneur tu funguje rok a pol. S koľkými start-upmi ste za túto dobu spolupracovali?

Aktuálne máme 27 projektov, väčšina je v Českej republike, na Slovensko sa v najbližšej dobe plánujem zamerať viac a venovať mu väčšie úsilie. Stále tam potenciál je a vidím tam priestor pre spoluprácu, ktorú im môžeme ponúknuť.

Aké plány máte s programom do budúcna?

Môj osobný cieľ je mať do konca budúceho roka v start-upovom programe zapojených šesťdesiat firiem v rámci Českej republiky a Slovenska. Chceme sa zameriavať hlavne na hľadanie zaujímavých nápadov vďaka hackathonu, ktorý plánujeme organizovať v oboch krajinách. Tiež plánujeme väčšiu spoluprácu s univerzitami, kde by sme chceli viac prebudiť podnikateľského ducha, aby sa podnikania nebáli a šli do toho rizika.