Starosta Petržalky: Prišiel za mnou aj pán, ktorý chcel parkovať s jedenástimi autami

Bol som nedávno v uliciach Petržalky. Prekvapila ma nevedomosť Petržalčanov o novom systéme parkovania. Nepodcenili ste informačnú kampaň?

Vždy sa dá urobiť viac, aj viac informovať. Teraz by som už niektoré veci komunikoval inak. Treba si uvedomiť, že téma celomestskej parkovacej politiky je výrazne silnejšia a ľudia si ju pletú s našou.

Ťažko im vysvetliť, čo je mestské a čo petržalské. Primátor Matúš Vallo navyše marketingovo ohlasoval celomestskú politiku veľmi výrazne, takže ju ľudia asi vnímajú viac, hoci príde na rad neskôr ako naša.

Vysvetlite teda základné rozdiely medzi celomestskou parkovacou politikou a tou petržalskou.

V Bratislave sa bude za parkovanie platiť, v Petržalke zatiaľ nie. V meste bude počet áut na domácnosť obmedzený, u nás zatiaľ takýto limit nerobíme. Chceme, aby sa nám ľudia poctivo prihlásili, aby sme zistili, aký stav áut máme.

Na základe toho potom nastavíme isté limity. Poviem príklad z praxe. Prišiel za mnou jeden pán, ktorý má jedenásť áut, a pýtal sa ma, prečo on nemôže parkovať na parkoviskách, ktoré som ja nevybudoval.

Ako ste mu to vysvetlili?

Opýtal som sa ho, či si vie predstaviť, že by každá domácnosť mala jedenásť áut. To by sme nielenže nemali kde parkovať, ale nemali by sme ako chodiť po chodníkoch a nemali by sme ani trávnaté plochy.

Iný obyvateľ sa pýtal na syna, ktorý podniká a má štyri autá. Tak som mu povedal, nech si na firemné autá kúpi garážové státie. Nemôžeme z verejných peňazí splniť parkovacie požiadavky každému, kto má štyri autá.

Ľudia v uliciach Petržalky mali v sebe často pocit, že oni majú právo okupovať autom verejný priestor. Ak Petržalčan podľa nich platí podielové dane, za ktoré sa budujú aj parkoviská, nemal by už platiť nič navyše. Čo na to hovoríte?

Z podielových daní má hlavné mesto zhruba 350 eur na obyvateľa na rok. Z tejto sumy nám do Petržalky