Momentálne má Bernolákovo cez 6-tisíc obyvateľov. Koľko ich bude mať o 5 rokov?

Evidujeme 6 500 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt. Predpokladám, že v skutočnosti v obci žije viac ako 8-tisíc ľudí. Tento rozdiel tvoria samozrejme tí, ktorí ho v obci nemajú. V Bernolákove momentálne zažívame rozsiahly stavebný „boom“. Projekty schválené v predchádzajúcich volebných obdobiach teraz naberajú reálne kontúry. Pribúdajú nové lokality, kde sa stavajú rodinné domy, bytové domy. Koľko nás bude v Bernolákove o 5 rokov? Možno až 10-tisíc.

Prečo tomu obec nezabránila?

Predchádzajúce obecné zastupiteľstvá rozhodli takto. Developer má záujem stavať len domy a bytovky a kompetentní akosi „zabudli“ na občiansku vybavenosť pre ľudí, ktorí si potom tieto domy kúpia.

Aj pri poslednej zmene územného plánu sa povolila ďalšia výstavba rodinných domov na siedmich hektároch v chotári Bernolákova. Ako si to vysvetľujete?

Rozsiahla výstavba postihla viaceré obce a aj Bernolákovo tomu podľahlo. Ja som sa o tieto veci začal zaujímať približne pred piatimi rokmi. Ako občiansky aktivista v združení KVECI sme spoločne s mojimi kolegami a dokonca aj s niektorými poslancami obecného zastupiteľstva v minulom volebnom období na toto upozorňovali. Bohužiaľ, boli sme v menšine. Teraz sa nečudujme, že noví občania Bernolákova si nárokujú na služby vo svojej časti obce, v ktorej bývajú.

Mohli mať poslanci motiváciu, že pri väčšom počte obyvateľov sa bude obec viac rozvíjať?

Ak túto otázku myslíte tak, že s väčším počtom obyvateľov prichádza do obce aj vyšší príjem z podielových daní – nuž nie je to tak. V obci žije určité percento obyvateľov bez trvalého pobytu. A mám vážne obavy, že v nových častiach obce ich bude najviac. Tu by nám mohol pomôcť parlament účinným zákonom. V meste, alebo v obci, kde sa občan zdržiava prevažnú dobu, by mal byť povinný nahlásiť si trvalý pobyt. Mám aj iné skúsenosti s občanmi z nových lokalít v obci. Keď si ich dovolím osloviť, prečo si neprehlásia trvalý pobyt k nám, počúvam rôzne odpovede. Uvediem jednu, ktorá mi doslova vyrazila dych: že chce mať na aute poznávaciu značku BL a nie SC.

Aké boli argumenty poslancov, ktorí dovolili takúto výstavbu?

Osobne si myslím, že proste podľahli a zlyhali. Bývalý starosta si tých správne hlasujúcich zvolával na úrad, následne všetko hladko prechádzalo na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a takto to dopadlo. Česť výnimkám, ktoré nepodľahli a bojovali za rozumný rozvoj obce. Občianski aktivisti boli spolu s dvoma, niekedy troma poslancami verejne stále označovaní ako tí najhorší, tí, ktorí bránia tomu úžasnému rozvoju obce.

Ako vás ako nerodáka prijali zamestnanci obce?

Myslím, že celkom dobre. Zo začiatku sa možno báli, čo budem zač. S ľuďmi, ktorí boli prepojení s bývalým starostom, som sa už na úrade nestretol. Po tom, ako sa dozvedeli výsledky volieb, rozhodli sa úrad opustiť. Takže keď som prišiel prvýkrát na úrad, už tam neboli. Naopak, niektorí referenti, ktorí ostali, pracovali nielen na svojom úseku, ale zastupovali aj na ďalších dvoch. Bolo to náročné, ale som hrdý na to, že sme to spoločne ustáli. Veľmi sa teším, že občania obce v hojnej miere navštevujú obecný úrad. V minulosti tomu tak nebolo. A rodák či nerodák? – toto vôbec nie je na úrade téma. Skôr možno v obci ako takej. Tam to rezonuje stále.

Obec má v pomere k celkovému rozpočtu nízke investičné výdavky. Prečo neinvestujete viac?

Rok 2015 bol taký „rok prieskumník“, ako som ho sám nazval. Len postupne odhaľujeme, čo všetko nám predchádzajúce vedenie obce zanechalo. Aj preto sme boli opatrní. Napriek tomu sa podarilo zrekonštruovať dve lokálne detské ihriská a jedno nové zriadiť. Sponzorsky sa podarilo vybaviť úplne nové detské ihrisko v materskej škole a rekonštrukciu WC v budove základnej školy. Koncom roka sme začali s rekonštrukciou kuchyne v materskej škole, tak aby sa tam už od marca 2016 dalo variť. Sadíme v obci novú zeleň. Rok 2016 bude prelomový v tom, že plánujeme postaviť prístavbu materskej školy a prístavbu základnej školy – tu by malo pribudnúť ďalších 10 tried. Nesmiem opomenúť rekonštrukciu chodníkov, ktoré máme v obci v alarmujúcom stave. Uviedli sme do prevádzky kanalizáciu a dokončili projekt cyklotrasy do obce Nová Dedinka. Takže ak bol minulý rok opatrný, tak v tomto roku 2016 ideme plnou parou vpred.

Máte priestor na to, aby ste zmenili aj štruktúru výdavkov v prospech investícií?

Je to o dohode všetkých, ktorí o prerozdelení obecných peňazí na investície v obci rozhodujú. Ja by som napríklad preferoval nasledovný model: každý rok vybrať top tému, na ktorú prerozdelíme gro financií z obecného rozpočtu. Pritom však nezabúdam ani na menšie témy v obci. Ale aby tá top téma vždy zabezpečila výrazný kvalitatívny posun života v obci. Lebo keď peniaze rozmeníme vždy len na drobné a všade chceme nekoordinovane rozdávať, len aby sme boli za dobrých, tak po nás nič poriadne nezostane. Momentálne čakáme na peniaze za pozemky (pod diaľničným privádzačom Triblavina na D1, pozn. TREND.sk ) od Národnej diaľničnej spoločnosti. Ide o približne 126-tisíc eur. Rád by som, aby sa tieto peniaze použili na rekonštrukciu chodníkov v obci, ktoré sú dlhoročne v katastrofálnom stave.

Aké benefity ponúkate ľuďom, aby sa sem prihlásili na trvalý pobyt?

Ale veď oni sami sa predsa rozhodli prísť bývať na dedinu. Mne preto logicky ide ruka v ruke prihlásenie trvalého pobytu týchto ľudí do obce, v ktorej si kúpia alebo postavia domy a bývajú v nej prevažnú časť z roka. Najväčší benefit je to, že sme stále dedina. Určite je tu pokojnejší a krajší život ako v meste. Ľudia sa tu poznajú, pomáhajú si. Stále je tu dostatok prírody, máme dve cyklotrasy: prepojení sme s Ivankou pri Dunaji a s Novou Dedinkou.

Budete sa uchádzať o grant na ďalšiu škôlku?

Momentálne ešte nestojí ani prístavba k existujúcej materskej škole na Komenského ulici pre približne 50 ďalších detí a ja už teraz viem, že treba minimálne ďalšie dve triedy. A to sa nám ešte nenasťahovali noví občania do tých developerských lokalít. Takže ďalšia štvortriedna obecná materská škola sa v Bernolákove zíde ako soľ. Odpoveď na vašu otázku preto znie: jednoznačne áno, budeme sa uchádzať o získanie ďalších financií.

Čo napríklad lepšie dopravné prepojenie novej a starej časti. S tým nechcete niečo spraviť?

Ale čo by sme nechceli. Len všetko závisí aj od situácie v danom území. Napríklad chodníky developeri nepostavili. Chodník nie je zaujímavý, nie je predsa z neho zisk. Keď ich nepostavili v rámci celej výstavby oni, kde ich máme stavať my? Predsa nemôžeme búrať obyvateľom ich hotové ploty, domy, aby sme získali priestory na chodníky. Maximálne ich môžeme vyznačiť bielou čiarou a ikonou chodca v rámci už existujúcej úzkej cesty. To sú tie bezhlavé projekty z minulosti. Len dom na dome a mamičky sa prechádzajú s kočíkmi po cestách. A keby len chodníky, chýba tam všetko. Napríklad žiadne priechody pre chodcov z „novej“ do „starej“ časti obce. Oslovili sme dotknuté orgány, aby nám pomohli zriadiť viac priechodov pre chodcov v našej obci. Musíme sa začať vážne zaoberať aj zachádzaním autobusovej dopravy do týchto nových častí obce. Ale kde sa tam autobus zmestí do takých úzkych ulíc, kde sa tam otočí?

Aké investičné projekty ešte chystáte?

Napríklad zefektívnenie prevádzky obecných budov, vytvorenie priestorov pre organizáciu veľkých kultúrno-spoločenských podujatí, vybudovanie zberného dvora.

Sú podľa vás eurofondy prideľované férovo?

Mrzí ma, že Bratislavský kraj je obmedzovaný v čerpaní eurofondov. Keď vidím krásne zrekonštruované a pritom poloprázdne školy a škôlky na strednom či východnom Slovensku, je to obrovský nepomer. Ak sme najbohatší kraj, kde štatisticky ľudia majú najvyššie platy, potom aj odvádzajú štátu najvyššie dane.

Zatiaľ v predbežných rozhovoroch s kompetentnými orgánmi nemám zlé skúsenosti v tom zmysle, že by mi dali pocítiť, že nie som straník. Popri eurofondoch existujú aj dotácie z ministerstiev, kde sa mi podarilo už za prvých 5 mesiacov vo funkcii získať 200-tisíc eur na prístavbu základnej školy a 185-tisíc eur na prístavbu materskej školy . Ďalšie dotácie sme získali ako obec napríklad z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja. Takže zatiaľ necítim, že by mali stranícke tričká prednosť.

Z niektorých pokojných, menej rušných ulíc v obci sa stali frekventované príjazdové cesty. Ako je možné, že to prešlo?

Poviem vám znovu len svoj osobný názor. A zdôrazňujem, že nechcem nikoho uraziť. Obyvatelia nepredpokladali, čo to prinesie, keď sa rozhodli predať svoje pozemky. Dôsledky pre obec ako celok si proste neuvedomovali. Popredali svoje pozemky aby si prilepšili do rodinného rozpočtu. Toto im nikto nemôže zazlievať. Možno každý z nás by to tak urobil. Keď vlastním hektár pôdy, prečo by som ho nepredal, keď mi je nanič. Nuž, ale ár k áru, hektár k hektáru a ako bumerang sa nám to vrátilo. Prišiel developer, ktorý si vybavil bezhlavé zmeny a doplnky územného plánu a už mu nič nebránilo v ceste budovať rozsiahlu výstavbu. Tým pádom sa samozrejme z pokojných dedinských uličiek stávajú pomaly autostrády.

Ako sa bude vyvíjať doprava do Bratislavy?

Doprava autom do Bratislavy je už teraz viac ako komplikovaná. Na starej seneckej ceste sú nekonečné zápchy v dopravnej špičke ráno aj poobede. Napriek tomu Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že kapacita starej seneckej je dostatočná. Slovenská správa ciest hrá mŕtveho chrobáka - údajne nemajú peniaze na rozšírenie tejto cesty na štvorpruh. Samosprávy a okresný úrad v Senci stále len schvaľovali výstavbu bez zhodnotenia dopravných dôsledkov a výsledok sa dostavil. Námietky občanov ignorovali. Okolo Triblaviny je už schválená rozsiahla výstavba, takže tam bude rušno i keď sa postaví privádzač na diaľnicu D1, ktorý bude prepojený so starou seneckou. Svetielko v tuneli sa ponúka cestovaním železnicou.

Začali ste sa angažovať ako občiansky aktivista s cieľom kandidovať na starostu?

To určite nie. Vyštudoval som verejnú politiku na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Komunálna politika ma zaujíma. Je k ľuďom najbližšie.