Dvojtýždňové kempovanie na bahnom premočených brehoch rieky Kolyma v Rusku neznie ako práve najzábavnejšia pracovná cesta. Virológ Jean-Michel Claverie bol aj napriek tomu ochotný ju absolvovať a odhaliť pravdu o zombie vírusoch. Ide o ďalšie zdravotné riziko, ktoré so sebou prináša globálne otepľovanie, keďže jeho vinou dochádza k odmŕzaniu po tisícročia zamrznutej pôdy, píše agentúra Bloomberg.
Zem je v porovnaní s predindustriálnou érou o 1,2 stupňa Celzia teplejšia. Vedci predpovedajú, že na Arktíde by od roku 2030 v lete nemusel byť žiaden ľad. Riziko, že teplejšie podnebie uvoľní v permafroste zachytené skleníkové plyny ako metán do atmosféry, je už expertom dobre známe. Spiace patogény sú však ešte stále nepreskúmaným nebezpečenstvom.
Tajomstvá permafrostu
Permafrost je trvalo zamrznutá pôda, ktorá kedysi prekvitala životom. Dnes poskytuje ideálne podmienky pre zachovanie organického materiálu – je prírodného pôvodu, tmavá, bez kyslíka a neumožňuje veľa chemickej aktivity. V sibírskej oblasti môže siahať až do hĺbky jedného kilometra.
Podľa článku uverejneného v časopise Nature v roku 2021 jeden gram permafrostu obsahuje tisíce druhov neaktívnych mikróbov. Až 400-tisíc rokov boli podkladové vrstvy permafrostu takmer stabilné. Arktída sa však v súčasnosti otepľuje rýchlejšie než akákoľvek iná oblasť na Zemi, v dôsledku čoho sa tu vytvárajú obrovské metánové krátery.
Claverie strávil vyše desať rokov štúdiom „obrovských“ vírusov vrátane tých, ktoré sú staré takmer 50-tisíc rokov a boli nájdené hlboko v sibírskom permafroste. Jeho tím v roku 2022 zverejnil výsledky výskumu, v rámci ktorého sa mu podarilo z tejto oblasti extrahovať viaceré starodávne vírusy, pričom všetky do jedného boli stále infekčné.
Vírusová infekcia vyvolaná neznámym starodávnym patogénom u ľudí, zvierat alebo rastlín by potenciálne mohla mať katastrofické následky. „Pred 50-tisíc rokmi by sme sa dostali do čias, keď z tejto oblasti zmizli neandertálci. Ak zomreli na neznáme vírusové ochorenie a tento vírus sa znovu objaví, mohlo by to pre nás byť nebezpečné,“ varoval Claverie.
V rámci zmeny klímy podľa neho vedci často hovoria o hrozbe z juhu. Mal tým na mysli napríklad šírenie chorôb prenášaných vektormi z teplejších tropických oblastí. „Teraz si uvedomujeme, že nebezpečenstvo by mohlo prísť aj zo severu,“ povedal na margo topiaceho sa permafrostu Claverie.
Obozretnosť vedcov
Akú veľkú hrozbu môže roztápanie permafrostu znamenať, vedci zisťujú za pochodu. Vlna horúčav, ktorá v lete 2016 zasiahla Sibír, aktivovala spóry antraxu, čo viedlo k desiatkam infikovaných, jednému úmrtiu dieťaťa a úhynu tisícov sobov.
V júli tohto roku zverejnil tím iných vedcov zistenia o tom, že viacčlánkové organizmy môžu prežiť podmienky permafrostu v neaktívnom metabolickom stave nazývanom kryptobióza. Úspešne sa im pritom opätovnou hydratáciou podarilo „oživiť“ 46-tisíc rokov starú hlístu extrahovanú zo sibírskeho permafrostu.
Podľa Teymurasa Kurzchalia, emeritného profesora Inštitútu molekulárnej bunkovej biológie a genetiky Maxa Plancka, ide o prevratný objav. Vedci vďaka nemu totiž zistili, že je možné život zastaviť a potom ho znovu reštartovať.
Svetové zdravotnícke agentúry a vlády už niekoľko rokov monitorujú neznáme infekčné choroby, proti ktorým by ľudia nemali imunitu ani vhodné lieky. Po vypuknutí pandémie Covidu-19, ktorá na niekoľko mesiacov ochromila celý svet, sa ich úsilie ešte viac zintenzívnilo.
„Svetová zdravotnícka organizácia spolupracuje s vyše 300 vedcami, aby preskúmala dôkazy o všetkých rodinách vírusov a baktériách, ktoré môžu spôsobiť epidémie a pandémie vrátane tých, ktoré by sa mohli uvoľniť počas roztápania permafrostu,“ povedala hovorkyňa WHO doktorka Margaret Harrisová.
Ruské komplikácie
Nedávne geopolitické udalosti viedli k vzniku nových výziev. Organizovanie výprav na Sibír a spolupráca s ruskými laboratóriami neboli jednoduché ani predtým, než Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Dnes ale komunikácia s bývalými kolegami a spolupracovníkmi z Ruska prestala prakticky úplne existovať.
Claverieho laboratórium rovnako ako mnohé ďalšie západné laboratória financujú najmä vlády. „Povedali nám, aby sme už s Rusmi nerozprávali,“ prezradil Claverie.
Vplyv globálneho otepľovania na Sibír predstavuje pre ruskú ekonomiku nielen riziko, ale aj výhodu. Očakáva sa, že roztápanie permafrostu ohrozí infraštruktúru za zhruba 250 miliárd dolárov. Okrem toho malo podľa vedcov prispieť k niekoľkým environmentálnym katastrofám, akým bol aj únik ropy v ruskom meste Noriľsk z roku 2020.
Keďže Sibír disponuje bohatými prírodnými zdrojmi uhlia, zemného plynu, zlata, diamantov a železnej rudy – na rozdiel od iných oblastí pokrytých permafrostom, akými sú Aljaška či Grónsko – bolo Rusko z hľadiska ťažby v týchto oblastiach oveľa aktívnejšie. „Diery kopú úplne všade,“ podotkol Claverie s tým, že ťažba v týchto hlbších vrstvách mimo aktívnej vrstvy, ktorá sa topí každé leto, zvyšuje možnosť ľudskej interakcie s potenciálne škodlivým starodávnym patogénom.
Ďalšie dôležité správy
