Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's v pondelok znížila ratingy pobaltských krajín Estónska a Lotyšska. Zároveň oznámila začiatok revízie ratingu Litvy s možnosťou jeho zníženia.
Agentúra znížila dlhodobý rating Estónska na úroveň "A-" z predchádzajúcej úrovne "A" a krátkodobý rating krajiny na úroveň "A-2" z predchádzajúcej hodnoty "A-1". V prípade Lotyšska agentúra Standard & Poor's znížila dlhodobý rating krajiny na úroveň "BB" zo stupňa "BB+" a potvrdila krátkodobý rating krajiny na úrovni "B". Výhľad ratingov je negatívny. Standard & Poor's začala revíziu dlhodobého ratingu Litvy, ktorý je v súčasnosti na úrovni "BBB". Agentúra zároveň potvrdila krátkodobý rating Litvy na úrovni "A-3".
Estónska ekonomika podľa agentúry čelí v strednodobom horizonte výraznému prepadu vzhľadom na pokles investícií, ktoré boli z veľkej časti financované z externých zdrojov. Veľkú výzvu pre hospodársku a fiškálnu politiku krajiny predstavujú aj problémy jej kľúčových obchodných partnerov.
Výzvu predstavujú aj nesplácané úvery, hoci ich rast je miernejší ako v prípade pobaltských susedov Estónska. V prospech krajiny hovoria jej silné fiškálne rezervy a nízka závislosť verejného sektora na vonkajšom financovaní, uviedla agentúra
Lotyšská ekonomika čelí prudkému poklesu nominálnych aj reálnych príjmov a s tým súvisiacemu tlaku na verejné financie v čase, keď sa krajina snaží obnoviť rast a zároveň udržať svoju menu v systéme pevných výmenných kurzov voči euru, uviedla agentúra v zdôvodnení svojho rozhodnutia.
Hrubý domáci produkt Lotyšska môže v roku 2009 klesnúť o 16 percent a výhľad ekonomiky do nasledujúceho obdobia je veľmi neistý. Lotyšskú ekonomiku môžu zaťažiť aj prípadné výdavky na rekapitalizáciu domácich bánk. Agentúra odhaduje, že všeobecný vládny dlh Lotyšska vzrastie do roku 2011 na 80 percent hrubého domáceho produktu.
Začiatok revízie ratingu Litvy agentúra zdôvodnila rastúcimi hospodárskymi a politickými rizikami súvisiacimi s prudkým poklesom ekonomiky, ktorý znižuje daňové príjmy a komplikuje úsilie vlády o kontrolu rastúceho dlhu. Fiškálny deficit krajiny prekročí v tomto roku 8 percent HDP. Litovská ekonomika trpí aj v dôsledku poklesu dopytu zo strany jej pobaltských susedov a krajín Spoločenstva nezávislých štátov, do ktorých smeruje 44 percent litovského exportu.
