Šrinkflácia (z angl. shrinkflation) útočí na spotrebiteľov na celom svete. Predstavuje spôsob reakcie výrobcov na infláciu tak, že zmenšujú veľkosť svojho produktu, no cena ostáva nezmenená.
Zatiaľ, čo šrinkflácia nie je novým fenoménom, orgány zodpovedné za ochranu spotrebiteľov v Nemecku evidujú enormný nárast sťažností. Napríklad len v Hamburgu obdržali za dva týždne cez sto sťažností, čo je tri až päťkrát viac, ako býva štandardom.
Šrinkflácia je najviac viditeľná na baleniach gumených medvedíkov (14-percentná inflácia), zemiakových lupienkov (20-percentná inflácia) či na margaríne (25 percent).
Ceny potravín, hneď po cenách energií, sú najväčším hnacím motorom inflácie Nemecka, pričom v júli rástli ročným tempom 14 percent, čo je takmer dvakrát viac ako celkový index. To zaťažuje hlavne rozpočty domácností s nízkymi príjmami.
„To, čo teraz vidíme, je naozaj len začiatok,“ hovorí Armin Valet z úradu na ochranu spotrebiteľov v Hamburgu. „Skúsenosti naznačujú, že tento podvod sa bude intenzívne využívať na jeseň, v zime a začiatkom budúceho roka."
Nemecký štatistický úrad tvrdí, že so šrinkfláciou počíta a zahŕňa ho do svojej evidencie. Každý mesiac, okrem sledovania nákladov na viac ako 300-tisíc tovarov a služieb, si tiež všíma objemy, v ktorých sú ponúkané.
Bloomberg Economics predpokladá vrchol nemeckej inflácie v tomto štvrťroku na úrovni 9,1 percent, následne by mala postupne klesať k dvom percentám.
