Pri plánovaní agresie proti Ukrajine Rusko pravdepodobne s niečím kalkulovalo, ale nie je jasné, aké výpočty urobil Belehrad, keďže sa k Rusku aj naďalej správa ako spojenec, píše pre EURACTIV riaditeľ Medzinárodného bezpečnostného inštitútu v Belehrade Orhan Dragaš.
Srbsko sa už desať mesiacov nevie rozhodnúť, či sa pripojí k sankciám Európskej únie voči Rusku, pričom si pravdepodobne myslí, že takéto rozhodnutie prinesie krajine viac škody ako úžitku.
Srbsko sa musí rozhodnúť
Ak sa takéto kalkulácie vôbec robia, ešte je tu celá oblasť, v ktorej by Srbsko malo prehodnotiť svoje existujúce dohody s Ruskom a položiť si otázku tak ako v prípade sankcií: Naozaj tieto dohody s Ruskom potrebuje? Prospievajú Srbsku alebo sú v čase, keď je Rusko izolované od Európy a západného sveta, vlastne príťažou? pýta sa Dragaš.
Aj bez zavedenia sankcií proti Rusku sa Srbsko môže v krátkom čase zbaviť viacerých takýchto bremien, pričom by malo hľadieť výlučne na svoje záujmy.
Humanitárne centrum
Predovšetkým ekonomické, ale aj politické. Ani jedno nemá nič spoločné s Ruskom, ak tam vôbec o niečom takom uvažujú. Napríklad srbsko-ruské humanitárne centrum v meste Niš, ktoré je veľké približne ako Košice, nezačalo normálne fungovať ani desať rokov od svojho vzniku. Jeho účel nebol nikdy úplne jasný. Dopátrať sa k niečomu konkrétnemu, čo viedlo k jej založeniu, je ťažké aj napriek tomu, že príležitostí bolo viac ako dosť.
Možno budova uprostred medzinárodného letiska v Niši mala Rusom poslúžiť aj ako niečo iné, než len centrum reakcie na prírodné katastrofy a rozsiahle havárie, ale nestalo sa tak. Predovšetkým z dôvodu pretrvávajúcej neochoty Srbska prijať uznať diplomatický štatút a imunitu tamojšieho ruského personálu.
Nezmyselnosť srbsko-ruského centra sa viackrát potvrdila, napríklad v novembri 2019 privolali obrovské hasičské lietadlo na likvidáciu rozsiahleho požiaru na Starej planine priamo z Ruska, nie z Nišu.
Konečným dôkazom zbytočnosti tohto strediska a definitívnym dôvodom na jeho zatvorenie je únik čpavku na železnici pri meste Pirot v bezprostrednej blízkosti Nišu, ku ktorému došlo v sobotu v noci. Ani v tomto prípade sa žiadny zásah zo strany srbsko-ruského centra nekonal.
Ruský podiel
Najväčšou záťažou, ktorej sa Srbsko aj bez uvalenia sankcií voči Rusku môže zbaviť, je zníženie ruského podielu v spoločnosti Naftna Industrija Srbije (NIS) pod 50 percent.
Neustále existuje „nebezpečenstvo“, že chod spoločnosti ovplyvní nejaký nový balík sankcií a jej činnosť zostane zablokovaná, pretože jej väčšinovými vlastníkmi sú stále ruské štátne podniky.
Ruské zbrane
Srbský prezident Aleksandar Vučič sa v novembri v rozhovore pre Financial Times zmienil o možnosti znárodnenia časti podielu v NIS, ak by chod spoločnosti mali ochromiť európske sankcie. Bez akýchkoľvek sankcií voči Rusku je takisto možné pokročiť v prechode techniky srbských ozbrojených síl od prevažne ruských či sovietskych výrobcov k západným dodávateľom.
Práve toto je oblasť, v ktorej má Rusko historicky najväčší vplyv na Srbsko. Hneď po nej nasleduje jeho politická podpora srbského postoja ku Kosovu.
Srbské železnice
Prechod Srbska od ruských zbraní k západným by mohol znamenať odstránenie neproduktívneho bremena, ktoré si Srbsko so sebou nesie a, samozrejme, dôkaz, že bráni svoje politické a bezpečnostné záujmy.
Medzi Srbskom a Ruskom zostáva ešte jedno prepojenie, ktoré je v podstate dôkazom rozvinutých hospodárske vzťahov medzi oboma krajinami, keďže ani z hľadiska obchodu, ani investícií nie sú tieto vzťahy z pohľadu Srbska, a to už vôbec nehovoríme o Rusku, prvoradé.
Ide o ruskú pôžičku a na jej základe zapojenie ruských firiem do výstavby a modernizácie srbských železníc.
Tento projekt, ktorý nikdy nebol úplne transparentný, pokiaľ ide o jeho ziskovosť, sa spustil v roku 2013 pri 800 miliónoch dolárov a o šesť rokov neskôr sa investície doň zvýšili o 172 miliónov dolárov.
Vzhľadom na úplnú blokádu ruského finančného systému a jeho vyhnania z globálneho finančného trhu musí Srbsko preskúmať spôsoby, ako sa tejto pôžičky zbaviť.
Ani jeden z týchto krokov nesúvisí s tým, že Srbsko musí na Rusko uvaliť sankcie. Všetky ich môže podniknúť na základe vlastného rozhodnutia a malo by to urobiť, pretože je to v jeho najlepšom záujme.
Ďalšie dôležité správy
