Srbsko zvažuje, že od ruskej firmy Gazpromneft opäť prevezme väčšinovú kontrolu nad srbskou ropnou spoločnosťou NIS. Záujmom srbského prezidenta Aleksandara Vučiča je ochrániť krajinu pred vplyvom sankcií uvalených na Moskvu, píše The Financial Times.
Belehrad okrem toho podľa Vučiča pripravuje ešte ďalšiu šesticu projektov, ktorými chce diverzifikovať energetické zdroje krajiny. Patrí medzi ne aj užšia spolupráca s Maďarskom s cieľom znížiť srbskú závislosť od Ruska.
„Je šialené, že nám predtým nenapadlo spojiť sa a vytvoriť túto sieť infraštruktúry,“ priblížil Vučič s tým, že nebolo zvykom, aby v Európe zúrila vojna, no časy sa zmenili. „Takmer všetko sa zmenilo. Preto máme naponáhlo,“ dodal.
Odkup kontrolného podielu
Po invázii na Ukrajinu sa terčom EÚ stali najmä ruské energie, čo v spojení s ďalšími dvomi udalosťami zvýšilo zraniteľnosť Srbska. Jednou z nich je nedávny neúspech Belehradu, ktorému sa nepodarilo zabezpečiť dlhodobé alternatívne dodávky energií, druhou zas prevzatie prevádzkovateľov ropných a plynových rafinérií pod kontrolu Moskvy.
Od decembra začnú v EÚ platiť sankcie, ktoré Chorvátsku zakazujú cez jeho územie prepravovať do Srbska ruskú ropu. Ak Brusel zruší výnimku zo zákazu v oblasti ruského vlastníctva, tak firma NIS viac nebude schopná obchodovať s podnikmi EÚ. To by viedlo k ukončeniu jej prevádzky, pretože všetku svoju ropu získava prostredníctvom chorvátskeho plynovodu Adria.
Niekoľko skupín vrátane srbskej vlády a maďarskej energetickej spoločnosti MOL v tejto súvislosti zvažuje odkup kontrolného podielu od väčšinového vlastníka Gazpromneft, približuje Bloomberg s odkazom na tri anonymné zdroje. Rokovania v tejto otázke podľa nich údajne zastali na mŕtvom bode a MOL sa k veci odmietla vyjadriť.
Ďalšie sankcie budú veľkým problémom
Firma NIS zatiaľ môže fungovať normálne, pretože jej rafinérie boli prispôsobené tak, aby zvládli spracovať ropu z Iraku či iných krajín. Okrem toho sa Belehradu podarilo pre ňu získať výnimku zo sankcií EÚ namierených voči ruským spoločnostiam.
Vučič dodal, že Srbsko musí zvážiť všetky možnosti vrátane prevzatia kontroly nad NIS či zabezpečenia alternatívnych zdrojov. „Ak by došlo k uvaleniu ďalších sankcií na podniky vo vlastníctve Ruska, tak by to bol pre nás obrovský problém,“ vysvetlil prezident a dodal, že skôr či neskôr by srbská vláda musela aj tak konať.
Vučič však vyberá svoje slová veľmi opatrne, pretože sa s Ruskom nechce dostať do žiadnej konfrontácie. Teda aspoň dovtedy, kým sa Srbsko spolieha na dodávky ruského plynu, tvrdia analytici. Výskumník Vuk Vuksanovič z Belehradského centra pre bezpečnostnú politiku sa domnieva, že iba drastické podmienky, akými sú úplne prerušenie tokov ruského plynu či rozšírenie európskych sankcií, by malo za následok nepriateľské prevzatie firmy NIS.
Srbsko hľadá nových partnerov
Vučič, ktorému sa minulý mesiac podarilo zostaviť novú vládu, má v pláne minúť zhruba dve miliardy eur ročne na modernizáciu energetickej infraštruktúry vrátane nových ropných a plynových prepojení do Bulharska, Rumunska, Severného Macedónska a možno aj Čiernej hory.
Srbský prezident minulý mesiac stihol rokovať aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom o posilnení vzájomných energetických vzťahov a partnerstva v oblasti elektrickej energie. Predmetom ich diskusie bol aj ropovod, ktorý by Srbsku umožnil stať sa súčasťou maďarskej distribučnej siete.
„Maďarsku ako krajine a tomuto druhu energetickej aliancie plne dôverujeme,“ zhodnotil rokovania Vučič.
Srbsko je podľa odborníka na energie Aleksandara Macuru v dôsledku svojej neúčinnej ekonomiky náchylné na narušenia energetických tokov. Srbko potrebuje trikrát toľko energie, aby vytvorilo rovnaké HDP ako je priemer v EÚ, dodal.
Ďalšie dôležité správy
