Srbi zverili svoj osud do rúk SNS. A možno aj MMF

Nedeľné voľby boli predčasné. SNS ich vyvolala s vedomím vlastnej popularity a chcela si ešte posilniť postavenie. Bývalí odštiepenci od extrémne nacionalistickej Srbskej radikálnej strany už mali v politike veľké slovo ako najsilnejšia vládna strana od volieb v roku 2012. Chýbalo im však kreslo premiéra, ktoré si vymohol „jazýček na váhach“ socialista Ivica Dačić.

Kúsok od Orbána

Teraz získavajú sami jednoduchú väčšinu v parlamente. S doterajším spojencom – exmiloševičovskými socialistami (SPS), ktorí skončili druhí, by mohli meniť aj ústavu, na čo by potrebovali dvojtretinovú väčšinu. V tomto ohľade je víťazstvo SNS slabšie než maďarského Fideszu Viktora Orbána v roku 2010. SNS ovládne aj belehradské mestské zastupiteľstvo. Šéf SNS, 44-ročný Aleksandar Vučić postúpi z vicepremiérskeho na premiérsky post.

Pravicové strany, naopak, úplne pohoreli. Do skupštiny sa dostala len Demokratická strana na čele s bývalým novinárom, v 90. rokoch odporcom režimu S. Miloševića, a neskôr primátorom Belehradu Draganom Ðilasom (šesť percent hlasov) a odštiepená nová demokratická strana, ktorú vedie bývalý prezident Boris Tadić (5,7 percenta hlasov).  Päťpercentnú hranicu vôbec neprekonali liberáli LDP Čedomira Jovanovića (ktorí ako jedni z mála v Srbsku žiadajú formálne oddelenie Kosova a vstup do NATO) ani konzervatívno-liberálna strana Zjednotené regióny Srbska (URS), ktorej predstavitelia kedysi tiež patrili k protimiloševičovskej opozícii a od roku 2012 boli tretím koaličným partnerom v Dačićovej vláde. Šéf URS Mlađan Dinkić po voľbách vyhlásil, že možno končí v politike. Neuspela ani konzervatívna Demokratická strana Srbska Vojislava Koštunicu.

Premena na umiernených

Politici zo SNS patrili v minulosti k tvrdým srbským nacionalistom. Budúci premiér A. Vučić bol za miloševičovej éry ministrom informácií. Na YouTube sa dá vidieť video z roku 1995, v ktorom odkazuje: „Vy bombardujte a zabite jedného Srba a my zabijeme stovku moslimov.“ Neskôr sa však tento právnik od radikálnej minulosti dištancoval a napríklad kosovským Srbom radil, aby mysleli radšej na budúcnosť. Vlaňajšia dohoda medzi Srbskom a Kosovom, podľa ktorej si Priština ani Belehrad navzájom nebudú blokovať cestu do EÚ, sa považuje za historickú. Bez väčších ťažkostí sa mohli na srbských voľbách zúčastniť aj kosovskí Srbi, a to priamo v 90 volebných miestnostiach v Kosove.

Voľby v Srbsku - bilbord Zdroj: SITA / AP

Všetkou silou proti korupcii, hlási bilbord SNS

V kampani pred marcovými voľbami sa A. Vučić sústredil skôr na boj proti korupcii (už za Dačićovej vlády pozatýkali viacero ľudí, o čom sa konali veľké tlačové konferencie) a ekonomické problémy. Program SNS z minulého roka však stále nesie známky „Veľkého Srbska“  - prihovára sa napríklad za postupné vytvorenie jednotného štátu s Republikou srbskou, čo je jedna z dvoch autonómnych súčastí Bosny. Iná vec už je, do akej miery sa strana týmto programom riadi.

Ekonomická pasca

A. Vučić si od voličov pýtal silný mandát aj na to, aby sa mohol pustiť do ekonomických reforiem. O ich konkrétnych obrysoch však program SNS nehovorí takmer nič. Nezamestnanosť sa pohybuje nad 20 percentami, pričom mnoho podnikov drží v rukách štát. Patria medzi ne napríklad železiarne v Smedereve, ktoré americký koncern U.S. Steel prenechal Srbom za jeden dolár, no aj ďalšie podniky, predovšetkým plynárne a štátne banky. Ich záväzky by podľa vlaňajších odhadov srbskej fiškálnej rady mohli rozpočet tento rok vyjsť na 560 miliónov eur (1,7 percenta HDP).

Ekonomika od roku 2013 opäť rastie, no hospodárenie srbského štátu nie je nastavené práve udržateľne – deficity verejných financií od roku 2010 podľa údajov Európskej komisie dosahovali prinajmenšom 4,7 percenta výkonu ekonomiky. Celkový dlh za toto obdobie narástol zo 44 na vyše 63 percent HDP. Srbská fiškálna rada upozornila, že Srbsko je v rozpočtových dierach i v raste dlhu negatívnym „kráľom“ v regióne.

Odchádzajúca vláda pred voľbami chystala nepopulárne kroky ako znižovanie miezd vo verejnom sektore, čím si chcela zabezpečiť medzinárodnú podporu ekonomiky. Ešte pred voľbami sa začali rokovania o možnosti záložného úveru od Medzinárodného menového fondu. Vláda tiež skúšala zohnať pôžičku inde – hovorila o troch miliardách eur od Spojených arabských emirátov.

A. Vučić dnes hovorí o prekopaní srbskej ekonomiky. Keď však v januári podával demisiu minister hospodárstva Saša Radulović, sťažoval sa, že vláda vôbec neplní svoje reformné ciele. A dodal, že zatiaľ čo premiéra I. Dačića ekonomika veľmi nezaujímala, hlavnou brzdou reforiem boli práve ľudia prvého vicepremiéra A. Vučića.

Výsledky volieb v Srbsku

(Národná skupština má 250 poslancov, podobne ako na Slovensku je prah na vstup do parlamentu 5 percent, účasť v parlamente však majú zabezpečenú aj menšinové strany)

1.Srbská pokroková strana (Srpska napredna stranka) + spojenci - 48,34 %, 158 mandátov

2.Srbská socialistická strana (Socijalistička partija Srbije) + spojenci - 13,51 %, 44 mandátov

3. S Demokratickou stranou za demokratické Srbsko - 6,04 %, 19 mandátov

4. koalícia Borisa Tadića - 5,71 %, 18 mandátov

5. menšiny - 11 mandátov

PRAMEŇ: Republiková volebná komisia po sčítaní 99,08 percenta volebných miestností
B92

Aktualizované 17. marca o 16:28 po sčítaní 99 percent volebných miestností