Ľudia si už nebudú môcť zobrať vyšší úver ako je osemnásobok ich ročného príjmu.

Ak si zoberieme priemerný príjem v národnom hospodárstve za rok 2017, vyjde nám, že si nebudú môcť zobrať viac ako niečo vyše 91-tisíc eur. V súčasnosti sa ceny dvojizbových bytov v Bratislave pohybujú na úrovni stotisíc eur. Okrem toho do úverového limitu, teda spomínaných 91-tisíc eur sa budú započítavať všetky pôžičky, či už spotrebné alebo kreditné karty či debetné limity.

Šedá zóna

Toto sa nepáči ministerstvu financií ani ministerstvu práce. „Situáciu súvisiacu so sprísnením podmienok pre poskytovanie úverov na bývanie je potrebné vnímať v širšom kontexte,“ píše v pripomienke k opatreniu Národnej banky Slovenska ministerstvo práce.

Upozorňuje na to, že mladí nemajú pri súčasných cenách bytov a najmä po sprísnení podmienok dosť peňazí na to, aby bez úveru dofinancovali kúpu bytu a jeho zariadenie.

Ministerstvo financií dokonca hovorí o tom, že môžu spadnúť do neregulovanej zóny. „Sú odôvodnené obavy, že spotrebitelia, ktorí sú nútení riešiť svoju bytovú otázku a nebudú mať dostatok vlastných zdrojov, budú musieť získať pôžičku z iných zdrojov, napríklad pôžičku podľa Občianskeho zákonníka, peer-to-peer financovanie.

Čo môže presunúť spotrebiteľov do neregulovanej zóny a taktiež, ak spotrebitelia budú musieť všetky svoje nasporené finančné prostriedky vložiť do nákupu nehnuteľnosti, nezostane im žiadna rezerva pre prípad problémov,“ konštatujú ľudia z rezortu financií.

Riešenie – presunúť sa z vlastných bytov do nájomných – je podľa ministerstva v súčasnej situácii zlé. „Komerčné nájomné častokrát prevyšuje splátku úveru na bývanie na identickú nehnuteľnosť.

Bývanie v komerčných podnájmoch navyše zhoršuje možnosti šetrenia, a teda aj možnosť prípadnej kúpy nehnuteľnosti,“ vysvetľujú odborníci z rezortu financií.

Byt ako zabezpečenie na starobu

Upozorňujú tiež, že ak sa ľuďom nepodarí dostať sa k vlastnému bývaniu, budú musieť platiť komerčné nájomné aj v starobe. Dôvodom je aj to, že stále na Slovensku nikto nevyriešil systém nájomného bývania.

Okrem toho vnímajú ľudia z ministerstva financií ako podstatný aj fakt, že ak si dnes ľudia kúpia nehnuteľnosť, tak sa môžu istým spôsobom zabezpečiť na starobu. Napríklad predajom bytu alebo takzvanou reverznou hypotékou, teda tým, že financujúca inštitúcia by nechala dôchodcu žiť v byte s tým, že mu vyplatí kúpnu cenu alebo mu vypláca doživotný dôchodok, a po jeho smrti získa nehnuteľnosť.

Starnutie obyvateľstva je pritom veľký problém Slovenska. V Programe stability na roky 2015 až 2018 sa hovorí o tom, že v roku 2060 budú u nás dva milióny penzistov. Počet ľudí v produktívnom veku pritom poklesne takmer o milión a teda nebude mať kto robiť na ich dôchodky.

Výdavky na penzie sa do roku 2060 zvýšia o 2,2 percenta HDP na 10,7 percenta. Je to výrazne nad priemerom EÚ a V4. Veľký tlak bude aj na výšku dôchodkov. V minulosti aj štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna upozornil, že budúci dôchodok bude oproti ich predošlej mzde o čosi nižší ako doteraz. Inak to náš sociálny systém nezvládne.

Z pripomienok oboch ministerstiev – práce aj financií vyplýva, že by mala Národná banka Slovenska prehodnotiť, či nejde o príliš prísnu reguláciu.

Slovenská banková asociácia navrhuje aspoň odsunutie účinnosti opatrenia. Pôvodne je platnosť naplánovaná na júl 2018. Asociácia sa však obáva, že rýchle nasadenie môže ešte predtým spôsobiť na trhu s úvermi „enormný dopyt po úveroch na bývanie, ktorý bude mať za dôsledok zvýšenie predaja úverov a rast cien nehnuteľností.

Postupným a menej skokovým nasadzovaním striktnejších pravidiel nebude na klienta vyvíjaný taký tlak, aby nepremeškal „poslednú šancu na získanie úveru za dostupných podmienok“,“ vyplýva z pripomienok asociácie.

Národná banka hvorí, že sa bude zaoberať všetkými pripomienkami. Dodáva však, že nový limit by mal mať dopad najmä na úvery, ktoré sú neprimerane vysoké vo vzťahu k príjmom domácnosti. Týkať sa to bude najmä úverov na bývanie, ktoré sú v porovnaní s príjmom žiadateľov o úver neprimerane vysoké. "Domácnosti si naďalej budú môcť zobrať úver či už na bývanie, alebo spotrebiteľský úver, je však dôležité, aby to bolo v primeranej výške," konštatuje hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.

Pričom osemnásobok čistého ročného príjmu nepredstavuje podľa banky absolútny úverový strop. "Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu, podobne ako pri LTV," dodáva M. Vráblik Solčányiová.