Dlhodobo je známe, že stav slovenskej polície, prokuratúry a súdnictva nezlepšuje, ale zhoršuje celkové vyhliadky krajiny. O tom, aká vážna je to hrozba, svedčia aj najnovšie údaje zo správy, ktorú vypracovalo Svetové ekonomické fórum. Racionálny dôvod, ktorý by oprávňoval k nádeji, že sa neblahý stav v blízkej budúcnosti výraznejšie zmení, zatiaľ neexistuje.
Podľa správy, ktorá hodnotila pomery v 144 krajinách, je Slovensko – pokiaľ ide o mieru klientelizmu – takmer na špici: len v šiestich krajinách je miera korupcie vyššia ako na Slovensku. Je zrejmé, že abnormálne vysoká miera korupcie vo verejnom živote nemôže klesnúť, ak sa – okrem iného – výrazne nezmení prístup a výkon polície. Zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Novým policajným prezidentom je Tibor Gašpar, ktorý sa ako vysoký policajný funkcionár dvakrát – v rokoch 2006 i 2009 – pričinil o to, že sa nezačalo trestné stíhanie v najväčšej klientelistickej a korupčnej afére známej ako kauza Gorila. Predstava, že funkcionár s takouto osobnou históriou bude viesť svojich podriadených k tomu, aby bez ohľadu na mená a funkcie robili svoju prácu, nie je realistická. Prípady stíhania verejných činiteľov, aké sú v Česku, na Slovensku chýbajú, lebo sa tu nevyskytol ani jav, o ktorom sa u susedov hovorí ako o emancipácii trestných orgánov.
Bude nový kandidát
Spôsob, akým v roku 2011 poslanci vtedajšej vládnej väčšiny volili generálneho prokurátora, umožnil, aby riadne zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša prezident republiky blokoval. Pretože prokuratúra funguje na hierarchickom princípe, bez zmien na jej čele nemôže dôjsť ani k zmene jej celkového fungovania. Štátny orgán, ktorý takmer dva roky nevedie ústavne legitimizovaný funkcionár, sa dopúšťa pochybných krokov.
Dovolanie, akým disponuje Generálna prokuratúra, využila aj na to, aby v sporoch so štátom dostali novú súdnu šancu aj skupiny s nejasným pozadím. Politické motivácie v jej konaní sa prejavili vtedy, keď vo vybraných prípadoch – napríklad pri platoch zdravotných sestier – konala v záujme aktuálnych držiteľov politickej moci. Po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý dáva prezidentovi možnosť, aby parlamentom zvoleného kandidáta nevymenoval, je zrejmé, že funkciu generálneho prokurátora obsadí iný kandidát. Možnosť, že nový, parlamentnou väčšinou zvolený a prezidentom chcený najvyšší funkcionár zásadne zmení spôsob fungovania prokuratúry, sa nedá vylúčiť, ale pravdepodobná nie je.
Úplne na chvoste
Podľa Svetového ekonomického fóra je vymožiteľnosť práva na Slovensku extrémne nízka – nižšia je už len v štyroch zo 144 hodnotených krajín. Pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, Slovensko je na 115. mieste. Na krajinu, v ktorej už desaťročie riadi súdnictvo samosprávny orgán, Súdna rada SR, je takéto umiestnenie degradujúce.
Od roku 1998 až doteraz – s trojročnou prestávkou – je prvým mužom slovenskej justície Štefan Harabin. Je preto aj výsledkom jeho pôsobenia, že vymožiteľnosť práva v krajine klesla tak hlboko. Nie je možné očakávať, že v najbližšom období sa nezávislosť súdnictva a vymožiteľnosť práva dramaticky zlepší, keď najvplyvnejším mužom justície zostáva funkcionár, za ktorého sa dramaticky zhoršila.
Pomery na Ústavnom súde nepomáhajú tomu, aby sa Slovensko stalo právnym štátom vo všetkých aspektoch tohto pojmu. Jeho senáty vo viacerých sporoch vyniesli brilantné rozhodnutia, ale kvalita rozhodnutí súdu až príliš závisí od toho, ktorý senát o veci rozhoduje. Veľkým problémom sú prípady, v ktorých rozhoduje plénum. Od nálezu o Špeciálnom súde je známe, že v politicky najcitlivejších kauzách sa na súde vytvorila tesná väčšina, ktorej právny názor nie je akceptovaný v odborných kruhoch a ani vo verejnej diskusii.
Plénum nerozhodlo v niekoľkých disciplinárnych konaniach voči Š. Harabinovi, v ktorých sa exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská domáhala jeho odvolania z funkcie sudcu. Pravdepodobnosť, že také rozhodnutie padne, sa časom zmenšuje. Druhá vláda Roberta Fica nedala najavo odhodlanie ani politickú vôľu, že by chcela pomery v tejto oblasti zmeniť. Otázkou je, či v nej ešte existujú vnútorné zdroje, ktoré nedovolia, aby sa situácia ďalej nezhoršovala.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustrácia - Profimedia.cz
