Otvorené prenasledovanie občianskej spoločnosti v Rusku zo strany tamojšieho režimu dosiahlo za posledné mesiace novú vrcholnú úroveň. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tam došlo k nárastu represií voči opozícii, médiám i nezávislým organizáciám. Vyplýva to podľa agentúry DPA z najnovšej správy, ktorú pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vypracovala nemecká právnička Angelika Nussbergerová.
Rozhovory s ruskými činiteľmi
,,Hlavná stratégia ruských úradov je postavená na zastrašovaní," uviedla Nussbergerová vo svojej analýze, ktorej zistenia prezentovala vo štvrtok vo Viedni. Vypracovaním tejto správy o ľudských právach, právnom štáte a demokracii v Rusku ju v júli poverilo 38 z 57 členských štátov OBSE, približuje DPA.
Moskva s ňou však spolupracovať odmietla, a nepovolila jej ani vycestovať do Ruska. Nussbergerovej analýza je založená na rozhovoroch s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ako aj bývalými či súčasnými ruskými činiteľmi, ktorí v nej pre ochranu ich bezpečnosti nie sú menovaní.
Strach a zastrašovanie
Nussbergerová vo svojej správe uvádza, že ruský prezident Vladimir Putin má priamu kontrolu nad všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Právnička dodáva, že od roku 2012, keď sa Putin po prestávke, počas ktorej bol premiérom, stal opätovne prezidentom, vzniklo v Rusku množstvo represívnych zákonov. Propaganda a násilie pritom medzičasom podľa jej správy vytvorili v tejto krajine ,,atmosféru strachu a zastrašovania".
Nussbergerová vyzvala OBSE, aby poskytla podporu ruským novinárom, ľudskoprávnym aktivistom či právnikom, ktorí pre obavy o svoju bezpečnosť utiekli do zahraničia. Zároveň odporučila, aby Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve vymenovala experta, ktorý bude tzv. ruským pozorovateľom.