Slovenské agropotravinárstvo v posledných 30 rokoch výrazne upadalo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), pri hodnotení vývoja poľnohospodárstva od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Dominancia zahraničných značiek

„Sme vidiecka krajina a poľnohospodárska výroba bola v minulých režimoch veľmi dôležitá. Uvedomovali si to aj vrcholní predstavitelia štátu a výrobe potravín či udržiavaniu krajiny prikladali veľkú dôležitosť,“ priblížila.

Obrovská zmena podľa nej prišla po roku 1989, prišlo k zmene vlastníckej štruktúry poľnohospodárskych aj potravinárskych podnikov, otvoreniu trhu a agropotravinárstvo zostalo v tieni celospoločenských zmien a na pokraji záujmu politikov.

Zdôraznila, že to prinieslo aj príležitosti, ale vzhľadom na nedostatočnú pomoc štátu tento fakt mnohí podnikatelia nielen z agropotravinárstva nedokázali využiť vo svoj prospech. „Ľudia boli hladní aj po zahraničných výrobkoch a vo veľkom uprednostňovali potraviny z dovozu,“ poznamenala.

„Navyše na naše územie prišli aj zahraničné obchodné reťazce, ktoré si postupne vybudovali dominantné postavenie na slovenskom trhu. Konkurencia bola enormná a ponuka zahraničného tovaru sa stále zvyšovala. Prežili len tí slovenskí producenti, ktorí sa prispôsobili trhu a ponúkali to, o čo bol stále záujem,“ upozornila Holéciová.

Nevyužitý potenciál vstupu do EÚ

Mimoriadne zásadný bol podľa SPPK pre slovenské agropotravinárstvo vstup do EÚ, a tým aj vstup na jednotný trh EÚ. „Karty výrazne zamiešali aj agrodotácie a boj o podmienky v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Nevyužili sme potenciál našej agrárnej krajiny a uspokojili sme sa len s omrvinkami, ktoré nám v rámci Únie ponúkli. Aj preto začal náš chlebový sektor upadať ešte viac,“ podčiarkla.

„Okolité krajiny dotovali svojich prvovýrobcov a spracovateľov potravín, ktorí boli schopní vyvážať svoje tovary často v nedostatočnej kvalite aj k nám a za ceny, ktorým naši výrobcovia bez takej masívnej podpory nedokázali konkurovať. Reálna produkcia potravín, stavy zvierat, plochy zeleniny či ovocia vo veľkom ubúdali. V posledných rokoch badáme o niečo vyšší záujem zo strany štátu o tento sektor, ale čo nás omnoho viac teší, že záujem je tu najmä zo strany spotrebiteľov,“ zdôraznila.

Návrat k domácim produktom

Upozornila, že ľudia postupne omnoho viac vyhľadávajú slovenské kvalitné potraviny, ktoré nie sú poznačené potravinovými kauzami. „Určitou brzdou v tomto trende je, to treba otvorene povedať, energetická kríza a inflácia, ktoré zvyšujú náklady na výrobu potravín, a tým aj samotné odbytové a spotrebiteľské ceny potravín,“ doplnila.

„Určite je nutné povedať, že tak ako naše agropotravinárstvo 30 rokov upadalo, sa bude ďalších 20, možno až 30 rokov z toho postupne zotavovať. Ale len pri správne nastavenej podpore zo strany štátu, ktorá sa musí zameriavať najmä na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu,“ dodala.

„Veríme však, že tak ako pochopili štátnici z iných krajín, že agropotravinárstvo je mimoriadne dôležité a potravinová sebestačnosť nie je len prázdna fráza, tak to raz úplne pochopia aj naši predstavitelia štátu. Na zvýšenie produkcie totiž máme všetky predpoklady - klimatické podmienky, schopných ľudí a ešte stále aj chuť vyrábať,“ uzavrela hovorkyňa SPPK.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke výhľad na Bratislavu z Národnej banky Slovenska, v popredí mestská časť Staré Mesto, vľavo Most SNP, vpravo Bratislavský hrad a v pozadí veterná elektráreň v Rakúsku v Bratislave 2. februára 2020. FOTO TASR - Dano Veselský
Neprehliadnite

Slovenská ekonomika aj po 30 rokoch zaostáva za Českom