Dvere do rodinného domu v Záhorskej Bystrici otvorí energický Patrik Baďura. V novovybudovanej obytnej štvrti vedie exekútorský úrad. Je jedným z 345 exekútorov (v susednom Česku pri dvojnásobnej populácií je ich o polovicu menej), ktorý sa touto profesiou živí takmer trinásť rokov a svoje rozhodnutie niekedy úprimne ľutuje.
„Keď som bol mladý, nevedel som presne, do čoho idem. Ľudia na dennom poriadku nadávajú a podávajú sťažnosti na mňa. Musíte byť nonstop v defenzíve, neustále vám niekto nadáva cez telefón a podáva sťažnosti,“ vraví unavene. Pred chvíľou upratal kopy dokumentov z obrovského stola v zasadačke.
Dom je v podstate prázdny, tvoria ho gauč a množstvo skríň, kde sa nachádza dokumentácia k „živým“ prípadom za posledných trinásť rokov. Aby sa v nich vyznal, jednotlivé roky prípadov sú označené inou farbou. Na prízemí sú spismi preplnené dve štvormetrové skrine, na prvom podlaží sú ďalšie stovky prípadov v regáloch pracovní, na chodbe je osobitne zriadená miestnosť na ich ďalšie uskladnenie.
Takto vyzerá len jedna skriňa u exekútora preplnená spismi. Po dome je ich asi desať.
Národný šport - zadlžovanie sa
Stačí sa prejsť po dome, ktorý preklasifikoval na administratívne priestory, a každému je jasné, že P. Baďura nemá o zákazky núdzu.
„Je národným športom brať si pôžičky. Ľudia chcú mať všetko a hneď a nie sú ochotní čakať. To je daň za konzumnú spoločnosť a chamtivosť ľudí. Ak by si najprv šetrili ako kedysi, exekúcie nikdy nemuseli byť. Nikdy,“ vraví.
Ide však o jeho prácu, aj keď niekto môže povedať, že ide o lukratívny biznis, na ktorom sa nabalí. Profesia súdneho exekútora je však regulovaná štátom a ten určuje čiastočne aj odmenu exekútora a procesný postup súdneho exekútora. Navyše súdny exekútor má zo zákona zakázané podnikať.
P. Baďura úprimne priznáva, že v častých prípadoch zarába na nezodpovednosti ľudí a ich iracionálnom konzume. Často sa stretáva s ľuďmi, ktorí si na splátky zobrali veci, ktoré k bežnému životu nepotrebujú. Najnovším hitom sú úvery na dovolenku alebo smartfóny od telekomunikačných operátorov, ktorí kreujú každý mesiac tisíce dlžníkov.
Mladí ľudia chcú byť cool bez ohľadu na výšku príjmov. A tak sa bežne stáva, že o pár mesiacov neskôr je dlžník, ktorý si kúpil iPhone, na jeho stole a voči majiteľovi operátor dlžnú čiastku vymáha.
Mojim klientom je aj nebankovka
Exekútor tvrdí, že jeho najväčším klientom, ktorý mu posúva prípady, je nebanková spoločnosť, ktorú nechce menovať.
Práve voči nebankovkám začalo ministerstvo spravodlivosti konať cez balík zákonov proti úžere zastrešený novelou Občianskeho zákonníka, ktorá dáva vláde moc ohraničiť cenu všetkých úverov pre spotrebiteľov.
Ako priznáva P. Baďura, dlžníci, ktorých rieši od nebankovej spoločnosti, sú väčšinou najmenej vzdelaní ľudia a sociálne prípady, ktoré si požičali pár stoviek eur. Na aké účely, je nepodstatné. „Riešim prípady a beriem to ako fakt. Ľudia majú tendenciu ma o tom informovať, ale úprimne, tých prípadov je toľko, že sa to dá len ťažko zapamätať a časom človek chtiac-nechtiac otupí,“ opisuje a napije sa z minerálky.
Jeho unavená tvár značí, o čom táto profesia je. O množstve papierov, byrokracie a znova papierov. Popritom o stovkách únavných telefonátov, ktoré majú emocionálny náboj. Ak dlžníkovi ide o majetky a ťažko zarobené peniaze, dokáže zaradiť ofenzívu, kde si nekladie servítky pred ústa.
„To je ako keď vynadáte predavačke, že ste si kúpili nekvalitný tovar. Je to človek kontaktu, ale podobne je to aj s exekútorom. Keď si niekto zoberie drahý úver, ja s tým nič nemám, len to vymáham,“ vraví P. Baďura.
Kto si myslí, že exekútor vedie pomerne akčný život a vykopáva dvere dlžníkov s bandou nabitých chlapíkov, má skreslený pohľad. Možno sa to nezdá, ale táto forma vymáhania exekúcie je drahá. Exekútor by si mal vždy voliť lacnejšie možnosti.
Najčastejšie sú zrážky zo mzdy, dohodnutý splátkový kalendár či zablokovanie dlžnej čiastky na bankovom účte. Je to pohodlné riešenie, ktorým exekútor šetrí náklady vo forme trov už len tým, že nemusí naštartovať auto a ísť za dlžníkom osobne.
Toto sú dokumenty, ktoré sú určené na založenie do spisov. Patrik Baďura si na to najíma brigádnikov.
Keď je exekútor poštárom aj v nedeľu
Niekedy sa tomu nevyhne. Najprv je nutné si objasniť, ako prebieha exekúcia. Poverenie na vykonanie exekúcie dáva súd, ktorý preskúmal žiadosť o vykonanie exekúcie od exekútora na návrh veriteľa. Až keď exekútor dostane poverenie, môže konať.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že len za vlaňajšok eviduje 669-tisíc žiadostí o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne upovedomenie o začatí exekúcie posiela exekútor v listovej podobe poštou obom stranám - oprávnenému veriteľovi aj dlžníkovi.
V realite si dlžníci niekedy zámerne nejdú vyzdvihnúť list na poštu. „Vtedy nastupujem ja a idem za nimi autom. V pracovné dni je to len strata času, pretože ich doma nikdy nezastihnem. Najčastejšie chodievam večer alebo v nedeľu. Vtedy slušne prevezmú list a niekedy si zanadávajú. Ale keď vycestujem, je to drahšie riešenie,“ hovorí P. Baďura.
Dlžníkovi odvtedy plynie štrnásť dní, počas ktorých môže svoj dlh splatiť dobrovoľne, čím sa znižujú trovy exekúcie (konkrétne v časti odmena o polovicu), alebo môže podať námietky, ktoré vykonaniu exekúcie bránia. Len pomerne malé percento si poverenie neprevezme zámerne, väčšina dlžníkov sa však zľakne a exekútora kontaktuje a dohodne sa na splátkovom kalendári.
„Mal som aj prípad, keď jedna dlžníčka splácala každý mesiac a poctivo 3,50 eura. Jednoducho na viac nemala. Bratislava je štát v štáte, ale mimo nej je obrovská chudoba, ktorá sa prehlbuje,“ vraví exekútor.
Za posledné roky badá obrovský nárast ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou a badateľným trendom je aj prudký nárast počtu dlžníkov, na ktorých dali návrhy na vykonanie exekúcie viacerí veritelia.
To znamená, že na svoje podlžnosti úplne rezignovali. Naraz prestali splácať hypotéku, platby operátorovi či neplatia inkaso, a tak sa na dlžníka v priebehu mesiaca vyroja aj traja exekútori. Ide o pomerne časté prípady a zároveň najťažšie vymáhané.
Príklady, keď zafungoval stres
Exekúcia má na dlžníka psychologický efekt. Platí pravidlo, že čím je dlžník finančne jednoduchší, tým úprimnejší a ochotnejší riešiť svoju situáciu.
Príklad 1: Do úradu zavolal neplatič, u ktorého sa mala vykonať exekúcia. Lenže si našiel nové zamestnanie. Exekútora požiadal, aby o tom jeho nový zamestnávateľ nevedel, pretože príkaz na vykonávanie zrážok zo mzdy by mohol zmariť jeho šance na ďalšie prežitie vo firme.
Nejde len o reputačné hľadisko, ale aj o administratívne hľadisko, keďže zamestnávateľ musí každý rok vykázať správnosť výpočtu zrážok zo mzdy. Ak s tým súhlasí aj veriteľ, nie je problém vyhovieť, ale dlžník musí poctivo splácať. Ide skôr o raritu, pretože dlžníci svoje povinnosti často zanedbajú a exekútora ani neupozornia, že tento mesiac splátku nepošlú, pretože nemajú zasa prácu.
Príklad 2: Dlžník sa na svoje záväzky vykašľal a odišiel do Nemecka. O úteku syna prišla exekútorovi porozprávať jeho matka, ktorá sa za neho hanbila. Zaručila sa za neho a roky poctivo splácala jeho dlh dobrovoľne. Každý mesiac niekoľko desiatok eur z dôchodku. Omeškané úroky jej boli nakoniec veriteľom odpustené.
Príklad 3: Ide o pomerne nový trend. Exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie a obratom je dlh splatený. Nie sú to ľudia, ktorí by si peniaze na poslednú chvíľu niekde požičali, ale peniaze mali na účte a zámerne ignorovali veriteľa a odmietali mu zaplatiť.
„Toto celkom nechápem, pretože ak nastúpi exekútor, je to drahšie riešenie. Zaplatí nielen dlh, ale aj trovy. A je to pomerne časté,“ krúti hlavou exekútor. Toto sú však pre exekútora stále „v pohode“ prípady. Na jeho stole sa však vyskytnú aj také, keď sú podlžnosti v stovkách tisíc eur.
Ide najčastejšie o firmy alebo vplyvných ľudí, ktorých „vidíte v televízii“. Priamo úmerne s výškou dlhu rastie u nich aj odpor záväzky splácať. „Radšej si najmú najlepších právnikov, len aby sa vyplateniu dlhu vyhli. Niekedy sa im to cez právne kľučky podarí,“ vraví exekútor.
O dražby nie je záujem
Najčastejším prípadom sú však ľudia, ktorí sa počas 14-dňovej lehoty, odkedy dostanú upovedomenie o začatí exekúcie, hrajú na mŕtveho chrobáka. Neozvú sa a čakajú, čo sa bude diať. Vtedy začne reálny výkon a ide do tuhého.
Vydá sa exekučný príkaz a ten posiela exekútor banke dlžníka, Sociálnej poisťovni a zamestnávateľovi, ak niekde dlžník pracuje. Zrážky zo mzdy, dôchodku alebo uspokojenie pohľadávky stiahnutím peňazí z účtu sú drvivou väčšinou prípadov, ako sa rieši splácanie dlžôb.
Ak to nejde a boli z takzvaného princípu hospodárnosti vyčerpané všetky možnosti vymáhania podlžnosti, na rad príde exekúcia nehnuteľností. Exekútor má právo vstúpiť do nehnuteľnosti s cieľom súpisu hnuteľných vecí a má právo odobrať auto.
Predaj nehnuteľnosti je podľa P. Baďuru krajná situácia, ak sa vyčerpajú všetky možnosti. Nielen často z morálneho hľadiska, ale aj preto, že sa neoplatí a napríklad súpis nehnuteľnosti a dražba je dlhšia varianta.
Navyše, o nehnuteľnosti z exekúcie v dražbe nie je záujem. Pred pár mesiacmi sa dražil dom v Nitre. V dražbe sa predával za cenu určenú znalcom, ale na dražbu nik neprišiel. Keď jeho cena klesla v ďalšej dražbe so súhlasom súdu až na tretinu trhovej ceny, prišli traja záujemcovia. Dražbou vyhnali cenu nehnuteľnosti na úroveň, ktorá bola ponúkaná v prvej dražbe, teda na cenu určenú znalcom.
P. Baďura priznáva, že medzi nimi môžu byť aj špekulanti, ktorí sa snažia nehnuteľnosť „otočiť“, teda kúpiť lacno a následne ju predať za viac. Sledujú dražby po celom Slovensku a skupujú, čo im príde investične zaujímavé.
Podobne je to aj s firmami v exekúcii. Už len to, že pricestuje autom do ich budovy a zaeviduje nábytok, stojí veľa. „V dražbe tak predávame stoličku z kancelárie za štvrtinovú cenu. Pritom vyzerá ako nová. Prečo? Lebo drahšie by si ju nik nekúpil, už len preto, že je bez záruky,“ vraví exekútor.
Príkladom je majiteľ obchodu, ktorý predával CD-čka. Tie sa v dražbe rozpredávali za 15 až 20 percent pôvodnej hodnoty. Majiteľ exekútora obvinil, že zámerne tovar podcenil. V skutočnosti o spotrebný tovar možno prekvapivo nejaví veľa ľudí záujem.
Jednou z odpovedí, prečo o dražbách veľa ľudí netuší, je fakt, že ich zverejňovanie nesledujú v Obchodnom vestníku alebo na portáli drazba.sk, a tak na ne chodí pár ľudí, ktorí dražby berú ako príležitosť buď skvelo nakúpiť, alebo tovar otočiť za viac.
Čo sa týka dražby nehnuteľností, od júna nastane výrazná zmena v novom exekučnom poriadku, ktorá ich predaj obmedzí. Pri malom dlhu do 2-tisíc eur sa nebude môcť vykonať exekúcia predajom nehnuteľnosti. Teda malý dlžník by nemal prísť o strechu nad hlavou v prípade, ak má v nehnuteľnosti trvalý alebo prechodný pobyt a súčet iných dlhov nebude vyšší ako 2-tisíc eur.
V týchto prípadoch bude drobný dlžník chránený na úkor podnikateľov a veriteľov. Ide o akúsi ochranu najzraniteľnejších ľudí ministerstvom spravodlivostí. To však znamená, že ak nebudú možné zrážky z príliš nízkeho príjmu dlžníka, podlžnosť sa stane nevymáhateľná a poškodí veriteľa.
Z roka na rok sa týmito opatreniami sťažuje vymáhateľnosť práva. Prečo tento krok ministerstvo presadilo, keď vlani exekútori vykonali len 300 dražieb a len okolo 90 z nich bolo takých, ktoré boli na bývanie?
„Aj napriek tomu sme pokladali za vhodné a potrebné právne upraviť to, aby ľudia pre drobné dlžoby neprichádzali o strechu nad hlavou. Ministerstvo skôr vníma problém pri dražbách, ktoré realizujú dražobné spoločnosti, nie súdni exekútori,“ reaguje hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
Exekútori v konkurenčnom boji. Cena je dôležitá
Aj medzi exekútormi je konkurenčný boj. Základom dobrého exekútora je úspešnosť vymáhania dlhu a cena. Ak sa totiž dlh nevymôže, trovy a iné poplatky musí niesť veriteľ. Exekučný poriadok od júna obmedzil aj ich výšku.
Nad 500 eur môžu byť trovy maximálne do výšky dlhu, v prípade najmenších dlhov do 50 eur ide o šesťnásobok dlžoby. Ide o reakciu na kritiku vysokých trov u niektorých exekútorov.
Minulý mesiac obehla sociálne siete zavádzajúca fotografia exekučného príkazu, na základe ktorého exekútorka Hana Cibulková žiadala za vymoženie dlhu 41 centov trovy vo výške takmer 210 eur.
Prípad vyvolal kritické hlasy voči profesionalite exekútorov, ktorí o niekoľko dní celý prípad vysvetlili. Slovenská komora exekútorov v stanovisku napísala, že šlo o dlžníka, ktorý mal v Sociálnej poisťovni dlh 1 809 eur. Keď bol podaný návrh na začatie exekúcie, dlh sa znížil na vyše 900 eur, ktorý dlžník neskôr splatil, ale ostalo mu nezaplatených 41 centov.
Nešlo teda v skutočnosti o istinu, ale o zvyšok istiny. „Po zverejnení časti dokumentu som dostala viacero odsudzujúcich e-mailov, v internetových diskusiách sa na moju adresu objavili vulgarizmy, vyhrážky fyzickou likvidáciou a poškodením majetku,“ reagovala H. Cibulková.
Fotografia exekučného príkazu
Každý exekútor má svoje metódy, ale zo zákona musí zohľadňovať výšku nákladov pri vymáhaní dlhu. Platí však všeobecné pravidlo, že vymáhanie spoza stola je predsa len najlacnejšie a najefektívnejšie riešenie.
Výsledná cena tak „v konkurenčnom boji“ zohráva dôležitú úlohu. Ak je veriteľ spokojný s exekútorom, pošle mu návrh na vykonanie exekúcie aj nabudúce.
Exekútor vraví, že je medzi dvoma kameňmi. Kým na jednej strane dlžník robí všetko preto, aby trovy a dlh nezaplatil, na druhej strane veriteľ chce vidieť výsledky a niektorí z nich tlačia exekútorov „až na hranu zákona“.
„Niektorí veritelia tlačia na exekútora až za hranicu slušnosti. Majú krvavé oči a žiadajú súpis hnuteľných vecí aj pri dlžobe 200 eur a pritom dlžník je 150 kilometrov od úradu. V prípade neúspešnosti predaja spísaných vecí to bude on znášať. Navyše niektoré veci je potrebné oceniť znaleckým posudkom, čo tiež niečo stojí,“ vraví P. Baďura.
Exekúcia ako nástroj pomsty
Môže sa zdať, že takéto úkony sa neoplatia, preto najmenšie dlhy ostávajú nevymožiteľné. Jednoducho, veriteľ nebude riskovať, že kvôli 200 eurám bude v prípade neúspechu vymáhania platiť trovy vo výške 600 eur plus samotný dlh. No nie každý veriteľ sa dá odhovoriť, niektorí exekúciu považujú za spôsob pomsty.
„Mal som na východe Slovenska majiteľa potravín, zrejme v rómskej obci, ktorý predával na sekeru. Jeden mal 19,41 eura, druhý 15,60 eura. Vymáha sa to už dva roky a náklady pri takej nízkej sume musím strážiť. Už teraz však náklady pri dlhu 15,60 vybehli na 130 eur,“ odčíta z dát v počítači exekútor. V jeho prípade už len súdny poplatok za to, aby súd vydal exekučný titu,l stál 16,50 eura, teda viac ako vymáhaná suma.
Príklady zlyhaní
Pohľad na prácu exekútorov je značne skreslený a podobne ako revízori v MHD patria exekútori medzi najnenávidenejšie povolenia u ľudí. Z časti si za to môžu sami exekútori – správaním, postupmi ale aj chybami.
Navyše, keď na ich prešľapy upozornia média, vlna nevôle u ľudí sa dvihne podobne, ako keď banky začnú dvíhať poplatky. Príkladom je bývalý exekútor Dušan Mrenica, ktorého si najala Sociálna poisťovňa. Peniaze síce vymohol, ale Sociálnej poisťovni ich nemal zasielať.
Komora exekútorov ho navrhla na odvolanie ministerstvu spravodlivosti, ktoré ho pred piatimi rokmi zbavilo výkonu funkcie. Prezident komory exekútorov Miroslav Paller pre agentúru SITA povedal, že ide o čiernu ovcu medzi exekútormi.
Negatívnym príkladom je aj exekútor Rudolf Krutý, ktorý vymáhal peniaze pre nebankovú spoločnosť Pohotovosť, hoci pre ňu pred nástupom do úradu pracoval. Neskôr zahltil súdy stovkami sťažností. Z 1 830 sťažností Ústavný súd odmietol 1745, o zvyšných zatiaľ nerozhodol.
Exekútor vo svojich hromadných sťažnostiach napádal rozhodnutia okresných súdov, ktoré ho vylúčili z vykonávania exekúcie pre zaujatosť, keďže pracoval v Pohotovosti. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková v apríli označila hromadné sťažnosti od R. Krutého za šikanu súdu.
Na druhej strane veriteľ, v tomto prípade Pohotovosť, môže vybrať ktoréhokoľvek exekútora, hoci ho súd môže neskôr označiť za zaujatého.
Náhodné prideľovanie spisov
„Súčasná podoba zákona, umožňujúca veriteľom vyberať si exekútora, je prežitá a nevyhovujúca. Preto sme prišli so zásadným riešením, ktorým má byť náhodné elektronické prideľovanie spisov,“ vraví M. Paller.
Nápad sa zatiaľ neujal, ministerstvo náhodné prideľovanie analyzuje, ale podľa hovorkyne Slovenskej komory exekútorov Stanislavy Kolesárovej na to v skutočnosti nie je politická vôľa.
„Rovnako na tom sú aj Česi, kde pôsobia finančné skupiny. Maďari to zaviedli už v roku 2006 a aspoň tvrdia, že tým odstránili korupciu,“ vraví hovorkyňa. Podľa komory by sa náhodným prideľovaním spisov odstránili podozrivé prípady, keď je exekútor veriteľom tlačený k použitiu praktík, ktoré sú na hrane zákona. Veriteľ pôjde k tomu, ktorý sa aj konaniu na hrane zákona nebráni.
Prideľovaním spisov by sa zachoval princíp regionality, teda fungoval by na krajskom princípe. Takže exekútor zo Skalice by sa už nezaoberal prípadom z Bardejova. Prínos? Zredukovanie vysokých nákladov exekúcie, ktoré sa prudko zvyšujú práve cestovaním.
Ministerstvo spravodlivosti momentálne rieši oveľa populárnejšie opatrenia – ochranu spotrebiteľa, v tomto prípade dlžníka. Núti ho k tomu nielen spoločenská objednávka, ale aj niektoré prípady z minulosti.
„Kvalita práce exekútorov sa podľa nášho názoru postupne zlepšuje, a to aj v súvislosti so zmenami legislatívy z novembra 2013, ktoré zabezpečili okrem iného pravidelný cyklus odosielania peňazí na účty oprávnených a limitovali výšku sumy, ktorú si exekútor mohol ponechať na svoje náklady z vymoženej sumy,“ dodala hovorkyňa rezortu A. Donevová.
