Keď si chcel Peter z Banskej Bystrice vybrať peniaze z bankomatu, nešlo to, aj keď mal na účte určite dosť peňazí. Konzultácia s bankou ukázala, že karta je v poriadku, no exekútor zablokoval jeho účet. Peter pritom o žiadnom súdnom konaní ani nevedel. Pri požičiavaní hotovosti v nebankovej firme len podpísal spolu so zmluvou aj dodatok, že prípadné spory budú obe strany riešiť cez rozhodcovský súd. Ten pojednáva neverejne a písomne a pošta sa k Petrovi jednoducho nedostala – v Banskej Bystrici je v podnájme a na trvalej adrese sa nezdržiava. Okrem dlžnej sumy má na krku takmer stopercentné úroky, ktoré veriteľovi pririekol arbiter, a tiež poplatky za samotné rozhodcovské konanie. Momentálne je Peter spolu so zhruba stovkou ďalších klientov účastníkom hromadnej žaloby, ktorú organizuje bystrická Asociácia užívateľov služieb. Cieľom je vyhlásiť za neplatné zmluvy o úvere, pretože sú nevýhodné pre spotrebiteľa.
Správy o tom, ako klient príde pre pártisícovú pôžičku o dom, byt či auto a pritom ani nevie, že je naňho uvalená exekúcia, nie sú na Slovensku zriedkavé. Za ostatné roky sa na súdoch nahromadila kopa exekučných rozkazov, na odobrenie ich momentálne na vyše päťdesiatke súdov leží 1,2 milióna. No počet dotknutých klientov je omnoho nižší. Mnohí majú exekúcií niekoľko – za každú omeškanú splátku, za chýbajúce splátky aj pokuty alebo za niekoľko nesplácaných úverov naraz.
No to ohromujúce množstvo očakávaných odobrení je len časťou príbehu o (zaseknutej) súdnej mašinérii. Súdy pred zhruba štyrmi rokmi pristúpili k praxi odmietať exekučné návrhy rozhodcovských súdov.
Ochrana dlžníka
Táto situácia teraz zásadne komplikuje okrem iných vymáhanie pohľadávok bánk, ktoré riešia dlžníkov cez arbitráž. Pri ich asociácii funguje vlastný arbitrážny súd, no v mene ochrany spotrebiteľa klasické súdy zamietajú rozhodnutia arbitrov, ak dohoda o využití rozhodcu podľa nich nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania. „Mám pocit, že v mene ochrany spotrebiteľa chránia súdy len dlžníkov,“ komentuje rozhodca stáleho bankového súdu Slovenskej bankovej asociácie Juraj Jánošík. Pričom dodáva, že im nikdy nenapadli podstatu samotného výroku. V prípadoch, keď sa pohľadávky nakoniec dostali na bežný súd, znel výrok identicky s tým arbitrážnym – akurát klientovi sa medzičasom zvýšili úroky z omeškania. V mene ochrany spotrebiteľa.
Obrovský nával exekučných titulov navyše na súdoch spôsobuje, že tie obrovský objem administratívy nestíhajú spracovať. No aj tak boj s časom prehrávajú – preto aj Pohotovosť, s.r.o., veľký poskytovateľ hotovostných pôžičiek a výdatný zdroj exekúcií, sa koncom septembra rozhodla súdiť so štátom o škody spôsobené súdnymi prieťahmi. Za každý omeškaný prípad osobitne. Na súdy tak prišlo na prelome septembra a októbra 50-tisíc žalôb na štát. A očakávajú sa desaťtisíce ďalších.
Šéf Pohotovosti Jaroslav Fuchs tvrdí, že uvedený počet žalôb je nesprávny, no presné číslo nechce konkretizovať. „Spoločnosť v záujme ochrany svojich legitímnych justičných práv použila dostupné právne prostriedky na zabezpečenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom všeobecných súdov,“ hovorí, pričom plánuje podobne postupovať aj v budúcnosti.
Rozhodcovia sa postarali
Obrovské množstvo exekúcií čakajúcich na vybavenie je predovšetkým výsledkom činnosti rozhodcovských súdov. Paradoxne, tie pred desiatimi rokmi vznikli na to, aby činnosť bežných súdov odbremenili. Ich podstata je jednoduchá: ak sa dve strany dobrovoľne rozhodnú, že svoje spory budú riešiť na dohodnutom rozhodcovskom súde, nemusia ísť cez bežný súdny systém. Výrok rozhodcu je pre obe strany záväzný a vykonateľný.
„Medzi firmami to funguje bez problémov a nie je dôvod tam významnejšie meniť pravidlá,“ hovorí Marek Števček z ministerstva spravodlivosti, ktorý momentálne zastrešuje pripravovanú novelu rozhodcovských konaní. Pred príchodom do rezortu bol exekučným sudcom a zažil nával administratívy na vlastnej koži.
Problém podľa neho nastáva vo využívaní arbitráží v prípadoch spotrebiteľských sporov. Na rozdiel od bežného súdu je konanie rozhodcov zväčša písomné a neverejné. Ak si klient nepreberá poštu alebo sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska, môže sa mu stať, že sa o exekúcii dozvie, až keď si nájde obstavený účet. Výrok rozhodcu sa dá napadnúť len z presne stanovených dôvodov a žiaden z nich nemá odkladný účinok.
Klient navyše ani nemusí vedieť, že sa jeho spory majú riešiť cez arbitráž. Takzvaná rozhodcovská doložka, ktorá to určuje, nie je v zmluve vôbec nápadná. Podľa európskych pravidiel by mala byť oddelenou súčasťou zmluvy a klienta nesmú firmy nútiť k jej podpisu. V praxi to však znamená len jeden podpis navyše na zmluve o úvere.
Druhé potknutie nastáva, keď exekučný titul pristane na súde. Ten musí preskúmať oprávnenosť nároku a tu nastáva veľký rozdiel v činnosti jednotlivých súdov. To, že oddeliteľnosť rozhodcovskej doložky nie je presne definovaná, necháva sudcom veľký priestor, ak majú záujem pomôcť klientom, ktorých majetok je ohrozený. Niektorým stačí osobitný podpis, iní vyžadujú súhlas s rozhodcovským konaním na osobitnom papieri. A v extrémnom prípade jeden zo sudcov akceptuje exekúciu len vtedy, ak obe strany podpísali osobitnú dohodu o arbitráži. Teda vlastne nikdy.
Keď je však druhá strana presvedčená, že jej rozhodcovská doložka je napriek názoru súdu v poriadku, nastáva problém, keďže pozastavenie exekúcie komplikuje vymáhanie pohľadávok. Praktickým dôsledkom je napríklad záľaha žalôb na štát od Pohotovosti.
Banky s komplikáciami
Okrem pôžičkových a podobných spoločností využívajú doložku, ktorá spory presmerúva na rozhodcov, aj banky. A tie sa vplyvom návalu exekúcií ocitli v nevýhodnej pozícii: zmluvy uzatvárajú bežným spôsobom, no v prípade nesplácania úverov im súdy brzdia výkon záložného práva. Pritom k sporu pristupujú až ako k poslednej možnosti, predtým sa snažia s klientom dohodnúť. Napríklad na splátkovom kalendári či dočasnom znížení splátok.
Aj poskytovateľ hotovosti Provident Financial rieši klientov, ktorí nesplácajú, podobne. „Vieme splátky na niekoľko týždňov odsunúť, pričom ich výška sa nemení. Klient vždy zaplatí len sumu, na ktorej sa dohodol pri uzatvorení zmluvy,“ vysvetľuje hovorkyňa Providentu Diana Priechodská-Brodnianska.
J. Jánošíka z rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie trápi hlavne právna neistota, ktorá vzniká paušálnym odmietaním všetkých rozhodcovských súdov. „Do roku 2008 naše výroky súdy bez problémov akceptovali, potom sa to zrazu obrátilo. Legislatíva sa pritom nezmenila,“ hovorí. Situácia je podľa neho patová a pre klientov nevýhodná. Ak prípad postúpia na bežný súd, tomu sa zvýši administratíva, navyše dlhé konanie bude znamenať pre klienta vyššie úroky z omeškania. V niektorých prípadoch by došlo k premlčaniu pohľadávky.
To je síce dobrá správa pre dlžníka, no pre poctivých klientov to znamená, že sa náklady prenesú na nich. Znova v mene ochrany spotrebiteľa.
Právnici ako problém
Snahu o ochranu spotrebiteľa malo ministerstvo spravodlivosti už v minulosti, založilo komisiu na hodnotenie nevýhodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Názor komisie však nebol nijako právne záväzný. Zakladateľ komisie Peter Straka je už momentálne sudcom v Prešove a agendu ochrany spotrebiteľa preniesol na súd. Drží sa viacerých výrokov európskych súdov. Napríklad toho, že ak súd rozhodne o neprimeranosti podmienky v zmluve, klauzula sa stáva neplatnou aj vo všetkých ostatných podobných zmluvách.
Obrovský nával exekúcií na súdoch aj nejasnosť v pravidlách rozhodcovských konaní v spotrebiteľskej oblasti tlačia rezort spravodlivosti k zmenám. Do konca tohto roka chce mať ministerstvo prísnejšie pravidlá. V súčasnosti napríklad môže byť rozhodcom ktokoľvek s maturitou a čistým registrom trestov.
To sa má pre konania so spotrebiteľmi meniť –štát plánuje vytvoriť register oprávnených rozhodcov, ktorí by mali mať právnické vzdelanie. To by malo systém spriehľadniť, no samotné problémy spotrebiteľov nevyrieši. „Najväčšie komplikácie spôsobujú práve vzdelaní právnici,“ varuje predseda senátu českého najvyššieho súdu Zdeněk Krčmář. Riešili podobný problém ako na Slovensku: personálne prepojenia medzi firmami a arbitrážnymi súdmi, ktoré tam viedli k množstvu exekúcií.
Na Slovensku chcú podobnej praktike zabrániť takisto. Česko prijalo zmeny pre rozhodcov od apríla tohto roka, pričom sprísnilo práve podmienky spotrebiteľských sporov. Slovensko chce mať zákon v pripomienkovaní v prvom štvrťroku 2013.
Čítaj, čo podpisuješ
Zásadnou zmenou má byť zadefinovanie rozhodcovskej položky tak, aby si jej podpis a dôsledky spotrebiteľ uvedomoval. Po novom by pred jej podpisom mal byť náležite informovaný. M. Števček však priznáva, že to nemusí stačiť. Rozmýšľa preto o tom, aby okrem podpisu uvádzal aj písomnú a elektronickú adresu. Bude si to od neho vyžadovať väčšiu pozornosť a zvýši sa šanca, že poštu od rozhodcovs aj dostane.
Prax štátov EÚ v tejto oblasti nie je jednotná. Napríklad susedné Rakúsko vôbec neumožňuje riešiť spotrebiteľské spory pred rozhodcami. „Zároveň tam však nie je problém dostať platobný rozkaz z bežného súdu za šesť mesiacov,“ vysvetľuje J. Jánošík.
V Nemecku zasa platí pravidlo, že na arbitrážnom konaní sa môžu strany dohodnúť, až keď príde k sporu, nie skôr. Pracovná skupina na ministerstve spravodlivosti sa zatiaľ zhoduje na tom, že samotná doložka by nemala tvoriť veľkú prekážku, inak sa rozhodcovský systém prestane využívať a spory ešte viac zaťažia bežné súdy. Problémom je totiž len zlomok zo všetkých rozhodnutí. A tiež fakt, že keď ide o rýchle získanie peňaží, spotrebitelia nečítajú, čo podpisujú.
