Už to bude takmer rok, čo Rusko napadlo Ukrajinu, no obyvatelia Moskvy si v obchodoch stále dokážu kúpiť jogurt Activia, elektrické zubné kefky značky Oral-B či séra od firmy L’Oreal. Niektoré z výrobkov sú síce pozostatkami zásob z predvojnových dní, no mnohé sa na svoje miesto v regáloch dostanú aj vďaka americkým a európskym spoločnostiam, ktoré v krajine prezidenta Vladimira Putina ostali, píše agentúra Bloomberg.
Ak sa tieto firmy z dôvodu ochrany reputácie či narastajúceho právneho rizika predsa len rozhodnú z Ruska odísť, budú musieť vyriešiť ešte jednu výzvu – predražené odchody, ktorými sa Kremeľ situáciu rozhodol vyriešiť.
Od sľubov k činom?
Zatiaľ čo na výrobky bežnej spotreby neboli zavedené žiadne sankcie, obmedzenia vzťahujúce sa na ruské banky a jednotlivcov sťažili pôsobenie v krajine. Skupiny, ktoré otvorene priznali, že v Rusku ostávajú – Colgate, Procter & Gamble či L’Oreal – musia ochrániť svojich miestnych zamestnancov, no zároveň dokázať, že neprišli o svoje morálne zásady, keďže Kremľu odvádzajú dane.
Odchádzajúci generálny riaditeľ firmy Unilever Alan Jope vysvetlil, že má povinnosť voči svojim trom tisícom zamestnancov v Rusku. Okrem toho nechce, aby miestne výrobné závody firmy padli do rúk prokremeľských magnátov či štátu samotnému.
Zástupcovia spoločnosti Carlsberg zas varovali pred rizikom znárodnenia zo strany ruských úradov, ktorých cieľom je udržať veľkosť pracovnej sily na predvojnových úrovniach. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v súvislosti s týmito tvrdeniami iba poukázal na platné pracovné právo, ktoré pracovníkov v Rusku chráni.
Tieto výzvy vysvetľujú, prečo mnoho spoločností nikdy nenaplnilo svoje sľuby o odchode z krajiny. Spoločnosť Reckitt Benckiser vyrábajúca pastilky Strepsils v apríli 2022 tvrdila, že vlastníctvo svojej ruskej pobočky prevedie na tretiu stranu alebo miestnych zamestnancov. Doteraz tak však neurobila.
Firma Danone zas o svojom odchode informovala ešte v októbri 2022, no stále sa jej nepodarilo nájsť kupca. Tabaková spoločnosť Philip Morris mala v pláne krajinu opustiť do konca roka 2022, ale má problém získať od Ruska povolenie.
Iba hŕstka krajín v tomto ohľade preukázala svoje odhodlanie odísť. Za zmienku stojí reťazec McDonald’s, ktorý svoje ruské reštaurácie predal už v máji 2022, čiže iba tri mesiace po začiatku invázie na Ukrajinu.
Teraz by to však už také ľahké nebolo, keďže potenciálnych kupcov nepodliehajúcich sankciám je stále menej a Kremeľ má čoraz väčší problém západné predaje odobriť.
Situácia plná rizík
„Čím neskôr odídete, tým ťažšie to je,“ vysvetľuje Nabi Abdullaev z poradenskej firmy Control Risks. Ruská vláda totiž na akýkoľvek predaj zaviedla 50-percentnú zľavu, dodáva.
Ďalším faktorom je skutočnosť, že ruskej ekonomike sa v roku 2022 darilo lepšie, než sa predpokladalo – zmenšila sa iba o 2,5 percenta.
Spoločnosti s cieľom ostať v Rusku a vyťažiť z potenciálne ziskového trhu čo najviac podnikli viacero opatrení. Moc predali do rúk miestnych riaditeľov, prestali uverejňovať reklamy či investovať a vykonali audit sankcií, aby sa vyhli obchodovaniu s bankami a osobami na sankčných zoznamoch.
Nech už je odchod z krajiny akokoľvek komplikovaný, zotrvanie v nej so sebou takisto prináša riziká. Francúzska spoločnosť Bonduelle v decembri 2022 poprela tvrdenia, že by ruskú armádu zásobovala potravinovými konzervami po tom, čo sa na sociálnych sieťach objavili fotky, na ktorých jeden z vojakov v ruke drží výrobky tejto značky. Incident bol varovaním pre iné západné spoločnosti, ktoré v Rusku ostali.
Firmy predávajúce potraviny či výrobky určené na osobnú starostlivosť riskujú, že budú nedobrovoľne zatiahnuté do vojnových snáh Ruska, a to najmä vtedy, ak sa krajina rozhodne prejsť na „vojnovú ekonomiku“. Hovorca Kremľa Peskov odmietol tvrdenia, že by boli spoločnosti následne nútené zapojiť sa. Aj napriek tomu však počas ruskej jesennej mobilizácie boli pracovníkom doručované povolávacie rozkazy priamo do práce a mnoho nadnárodných firiem prišlo pre brannú povinnosť či imigráciu o ľudí.
Riziko poškodenia reputácie zmizlo už po dvoch mesiacoch ruskej invázie na Ukrajinu, tvrdí Mark McNamee z výskumnej spoločnosti FrontierView, no dodáva, že vo svetle súčasného vývoja situácie sa to zrejme zmení.
Ďalšie dôležité správy
