Výrobcovia športovej obuvi a oblečenia Nike a Adidas sa dostali v týchto dňoch pod paľbu kritiky zo strany čínskych sociálnych médií. Sú tak ďalšími západnými firmami po švédskej odevnej spoločnosti H&M, na ktorú Peking zaútočil za jej vyjadrenia v súvislosti s pracovnými podmienkami v čínskej provincii Sin-ťiang, kde žije ujgurská menšina.

Napätie medzi Čínou a západnými krajinami za Ujgurov v týchto dňoch vzrástlo, čo zhoršilo situáciu západných odevných značiek v Číne. Pritom napríklad firma H&M vyjadrila svoj postoj v súvislosti s pracovnými podmienkami v provincii Sin-ťiang už v minulom roku, keď oznámila, že je hlboko znepokojená správami o obvineniach z nútenej práce v provincii a že nebude bavlnu z tohto regiónu nakupovať. Čínske štátne médiá sa však v stredu (24. 3.) k vyjadreniam firmy opäť vrátili, čo následne vyvolalo ostré reakcie používateľov sociálnych sietí.

EBE 43 Peking - Na snímke čínsky prezident Si Ťin-pching počas otvorenia konferencie Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (CPPCC) v Pekingu 4. marca 2021. FOTO TASR/AP
Chinese President Xi Jinping attends the opening session of Chinese People's Political Consultative Conference (CPPCC) at the Great Hall of the People in Beijing, Thursday, March 4, 2021. (AP Photo/Andy Wong)
Neprehliadnite

Po EÚ pristúpili k uvaleniu sankcií na Čínu aj Spojené štáty a Británia

H&M síce uviedla, že rešpektuje svojich čínskych zákazníkov a chce pokračovať v investíciách na tomto trhu, už vo štvrtok ráno však na mapovej aplikácii Baidu nebolo možné nájsť pri hľadaní obchodov H&M žiadny výsledok. Rovnaké to bolo aj pri vyhľadávaní v rámci čínskeho online obchodu Tmall.

Ako uviedla agentúra Reuters, vyhlásenie H&M z minulého roka sa riešilo aj na brífingu čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Na otázku médií, aký je postoj vlády k vyjadreniu H&M, hovorkyňa ministerstva Chua Čchun-jing ukázala médiám fotografiu Američanov čiernej pleti zbierajúcich bavlnu s tým, že to v USA boli čierni otroci nútení pracovať na bavlníkových poliach. Potom ukázala fotografiu s poliami v provincii Sin-ťiang a vyhlásila, že „vyše 40 percent bavlny v provincii sa zbiera mechanicky, takže údajná nútená práca tam neexistuje".

Číňania však nezostali iba pri H&M. Spor sa následne preniesol aj na Adidas a Nike, keď po švédskej firme niektorí používatelia sociálnych sietí oznámili, že prestávajú kupovať výrobky týchto značiek a namiesto nich budú podporovať lokálne značky ako Li Ning a Anta.

Na snímke europslankyňa Miriam Lexmann (nominantka KDH) počas 9. schôdze NR SR 8. júla 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Čína uvalila sankcie na piatich europoslancov vrátane Miriam Lexmann

Adidas a Nike sú totiž spolu s H&M či japonskou firmou Fast Retailing členmi skupiny Better Cotton Initiative (BCI), ktorá podporuje udržateľnú produkciu bavlny. BCI v októbri minulého roka oznámila, že na sezónu 2020/2021 pozastavuje platnosť povolenia na odber bavlny z regiónu Sin-ťiang. Ako dôvod uviedla obavy z porušovania ľudských práv.

Ak bojkotujete bavlnu z regiónu Sin-ťiang, my budeme bojkotovať vaše výrobky," znel odkaz pre Adidas na internete. Firma bola zároveň vyzvaná, aby buď vystúpila z BCI, alebo z Číny odišla. Adidas ani Nike sa k tomu nevyjadrili.

Medzitým štátny denník Global Times zverejnil, že španielsky Inditex, vlastník značky Zara, „potichu odstránil" svoje vyhlásenie k situácii v provincii Sin-ťiang zo svojej stránky v anglickej a španielskej mutácii. Firma na to nereagovala.