Nezaplatená faktúra, nedodanie tovaru či hádka medzi spoločníkmi. To všetko sú dôvody, pre ktoré sa podnikatelia musia obrátiť na súd a čakať na rozsudok v priemere dva roky. Údaje z Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR ukazujú, že dĺžka súdneho konania medzi podnikateľmi má stále rastúci charakter.
Efektívna alternatíva
Zatiaľ čo v roku 2015 to bolo v priemere 15,84 mesiaca, v roku 2021 to už v priemere bolo 26,87 mesiaca. Slovenská advokátska komora (SAK) preto upozorňuje podnikateľov na možnosť riešiť spory prostredníctvom takzvaného rozhodcovského súdu.
„Priemerná dĺžka konania, od podania žaloby po odoslanie rozsudku, sa v SAK stabilne pohybuje okolo štyroch mesiacov. Právoplatné rozhodnutie senátu je pritom vymožiteľné rovnako ako rozhodnutie všeobecného súdu,“ uvádza predseda SAK Viliam Karas.
V praxi to znamená, že podnikatelia sa v prípade obchodných sporov môžu dočkať oveľa rýchlejšieho výsledku. Na to, aby ich mohli riešiť touto cestou, musia sa s druhou stranou dohodnúť, že prípadné spory bude rozhodovať rozhodcovský súd.
„Zmluvné strany sa teda už pri uzatváraní kontraktu dohodnú, že prípadné budúce spory nebudú rozhodované všeobecnými súdmi, ale efektívnejšie, teda prostredníctvom konania pred rozhodcovským súdom,“ vysvetľuje Pavol Kubík z mediálneho odboru SAK.
Malý odsek zmení veľa
Väčšinou sa to deje prostredníctvom rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obchodnej zmluvy. Samozrejme nie je vylúčené, aby sa obe strany na tomto riešení dohodli aj v čase sporu. Je to však menej pravdepodobné. Podľa P. Kubíka v takých prípadoch klesá ochota strán dohodnúť sa. „Preto odporúčame dbať na voľbu súdu vždy už pri uzatváraní kontraktov,“ dodáva.
- Príklad rozhodcovskej doložky
„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred Rozhodcovským súdom ................. , podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto rozhodcovského súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné.“
Nemusí ísť pritom iba o bežné spory, ako napríklad nezaplatenie za dodaný tovar alebo službu. Týmto spôsobom možno riešiť aj stavebné alebo komplikovanejšie spory medzi spoločníkmi či akcionármi obchodných spoločností, teda takzvanú korporátnu arbitráž. Konanie pritom možno začať podaním žaloby osobne, poštou či do elektronickej schránky rozhodcovského súdu.
Ten následne skontroluje, či žaloba obsahuje všetky náležitosti, teda či sú napríklad riadne označené strany konania, dostatočne opísané rozhodujúce skutočnosti, prípadne či nechýba rozhodcovská doložka. Predsedníctvo súdu potom skontroluje, či je oprávnené vo veci rozhodovať a začne komunikovať so stranami sporu. Tie majú možnosť nominovať člena jednočlenného alebo trojčlenného senátu, ktorý bude vo veci rozhodovať.
Krátkosť konania je zaručená
Musí to však byť nezávislý a nestranný advokát alebo právnik s preukázateľnými skúsenosťami. Aby si proces zachoval transparentnosť, nominovaný musí predložiť vyhlásenie o nezávislosti, v ktorom uvedie všetky skutočnosti, ktoré jeho osobu s daným sporom spájajú a mohli by spochybniť nestrannosť. K tomuto vyhláseniu sa môžu obe strany vyjadriť, až potom predsedníctvo rozhodne, či nominantovi umožní v konaní rozhodovať.
Ak by sa však strany na spoločnom rozhodcovi nedohodli alebo by nikoho nenominovali do trojčlenného senátu, rozhodcov vyberie predsedníctvo rozhodcovského súdu zo zverejneného zoznamu. Rozhodca, respektíve senát, potom v spolupráci so stranami určí ďalšie pravidlá vedenia sporu, a to vrátane časového harmonogramu. Výsledkom je rozhodcovský rozsudok, ktorý má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V praxi to znamená, že na jeho základe môže podnikateľ vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní.
Rebríčky 2021: Viacerým veľkým lízingovkám výrazne rástli zisky
„Dôležité je aj to, že všeobecné súdy sa už nestavajú k rozhodcovským súdom tak skepticky ako kedysi. Ak sú dodržané základné princípy rozhodcovského konania, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že všeobecný súd rozhodcovský rozsudok zruší,“ dopĺňa P. Kubík, podľa ktorého sa strany nemusia báť ani preťaženosti súdov.
Podmienkou prijatia odborníka ako rozhodcu je totiž aj jeho vyhlásenie o dostupnosti, v ktorom príslušný advokát uvádza, že bude mať čas sa prípadu venovať. Aj z toho dôvodu trvá dĺžka konania v priemere štyri mesiace.
