Čím menej sú krajiny od seba ekonomicky závislé, tým väčšie je riziko ich vojenského konfliktu. Aj keď faktom je, že globalizácia a otvorené obchodné vzťahy automaticky nezabránia vojne. Také sú závery štúdie konfliktov z konca 20. storočia, ktorú pripravili ekonómovia na Sorbonskej univerzite v roku 2008.

Aktuálne sa to potvrdzuje medzi dvoma znepriatelenými ázijskými krajinami – Indiou a Čínou. Obchodné vzťahy môžu pôsobiť ako dôležitý faktor pre obmedzenie konfliktu. Okamžitá hospodárska strata, ktorá by vyplynula z vojny s hlavným obchodným partnerom, je totiž dôvodom, prečo napätie radšej neeskalovať.

Nacionalizmus v Indii

Avšak v Indii rastie hospodársky nacionalizmus – Čína sa zdá byť tou krajinou, ktorej tovary Indovia odmietajú najviac. S takýmto postrehom citovala svojho komentátora Andyho Mukherjeeho agentúra Bloomberg.

India sa cíti byť čoraz viac ohrozená rozpínajúcou sa komunistickou Čínou. Za krok zameraný voči Pekingu sa považuje aj sprísnenie zákonov o zahraničných investíciách zo strany Indie.

Čína už nie je ani najväčším indickým obchodným partnerom, minulý rok ju nahradili USA. Napriek tomu, že celková hodnota indického vývozu medzi rokmi 2010 a 2019 vzrástla takmer o polovicu, podiel smerom do Číny sa znížil o 14 percent, čím sa ešte prehĺbil obchodný deficit, ktorý podporuje indický nacionalistický obrat.

Pohraničný konflikt jadrových veľmocí

Neexistuje žiadny všeobecný dôvod, prečo by dve ľudnaté krajiny Čína a India mali byť súpermi. No v poslednej dobe je konfliktov čoraz viac.

Nedávno sa strhla bitka vo vysokohorskom teréne nad strategickým údolím rieky Galván na čínsko-indickej hranici. Vojaci po sebe nestrieľali, zabíjali sa tým, čo mali poruke – kameňmi, palicami, obuškami, dokonca sa zhadzovali zo skál. Indické médiá vtedy tvrdili, že zahynulo 43 príslušníkov čínskych ozbrojených síl. Peking tiež hovoril o obetiach, no počet nezverejnil.

Hrôzu zo sporov medzi Čínou a Indiou umocňuje fakt, že obe krajiny sú ozbrojené jadrovými zbraňami. Zo správy Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru vyplýva, že India a Čína za uplynulý rok rozšírili svoj arzenál jadrových hlavíc. Podľa tejto správy India aktuálne navýšila svoj arzenál na 150, kým Čína až na 320 kusov.