Korupcia v športe má oveľa viac priateľov ako iné korupcie. Okrem špekulantov sú to aj politici, úradníci a často aj verejnosť. Veľa ľudí síce o nej hovorí, ale zároveň ju toleruje a nebojuje proti nej. Takto opísal korupciu v športe jeden z ľudí, s ktorými sa Nadácia Zastavme korupciu o téme rozprávala. Dodať tiež treba, že táto téma je populárna medzi zodpovednými funkcionármi len do momentu, kým sa týka hráčov. Len čo začne siahať k nim, k rozhodcom či majiteľom klubov, všetci začnú naznačovať, že je čas ubrať.
Pritom nejde o ojedinelý jav a malé peniaze. Pred koncom športovej sezóny najpesimistickejšie odhady hovoria, že snaha o manipuláciu sa môže týkať až polovice zápasov. A to tak u najvyšších profesionálnych, ako aj nižších amatérskych líg. Vyplýva to z podkladov UEFA, európskej Ligy majstrov vo futbale, ale aj napríklad doterajších vyšetrovaní športovej korupcie na Slovensku. Využila sa pri nich aj funkcia nasadeného agenta.
Čo znamená nielen nefér hru, ale aj finančné úniky pre kluby aj štát. Pretože často za tým stoja špekulatívne stávky cez neoficiálne stávkové kancelárie.
Vlani napríklad Slovenský futbalový zväz (SFZ) vďaka medzinárodnej výmene informácií pomohol stopnúť vstup čínskych investorov s pochybnou povesťou do prvoligovej Senice a druholigového Komárna. Oba kluby nakoniec ponuky investora, ktorý sa spájal s takzvanou ázijskou stávkarskou mafiou, odmietli.
Pre ilustráciu, dokopy celosvetovo z celkovo 20-tisíc stávkových kancelárií funguje načierno polovica. A len v Číne sa odhaduje existencia štyroch tisícok. Podľa Jakuba Čavoja z oddelenia integrity v SFZ sa cez tipovanie v športe ročne preženie niekoľko sto miliárd eur. Z toho zhruba každé piate euro, teda 20 percent stávok súvisí s praním špinavých peňazí.
Najznámejšie prípady
Prvé zmapované prípady však sú už aj na Slovensku. V roku 2013 sa napríklad v oblasti manipulovania zápasov prevalila kauza Dunajská Streda. Figurovali v nej bývalí hráči aj reprezentanti. Organizátori manipulácií využili, že v klube meškali výplaty. Hráči dostali nakoniec podmienečné tresty odňatia slobody a súčasne im boli futbalovým zväzom uložené aj disciplinárne tresty, zákaz činnosti od 14 do 25 rokov.
Na základe dunajskostredskej kauzy sa upravovala a sprísňovala následne legislatíva.
Zdroj: TASR / AP
Šéf bratislavskej expozitúry Národnej protikorupčnej jednotky Attila Zajonc má s korupciou v športe viaceré skúsenosti. Tiež si spomína na dunajskostredský prípad a vysvetľuje, že hlavným problémom pre vyšetrovanie podobných prípadov bola donedávna absencia skutkovej podstaty športovej korupcie v trestnom práve.
„A že organizátorov sme riešili za podplácanie, čiže im hrozili nižšie tresty ako samotným futbalistom,“ dopĺňa a zdôrazňuje, že špecifikom športovej korupcie je absencia poškodených a vôbec komplikované vyčíslenie prípadnej škody. „Iné je to, ak sa zmanipulujú zápasy v oficiálnych stávkových kanceláriách. Tam existuje možnosť vyčíslenia škody.“
V súčasnosti už platia prísnejšie tresty po úprave Trestného zákona. A téme sa venuje aj oveľa viac pozornosti. Ilustruje to jedna z posledných akcií - vlaňajší zákrok proti vyše dvom desiatkam futbalových rozhodcov a funkcionárov, ktorých zadržali priamo na školení. Hrozia im tresty od štyroch do desiatich rokov.
Na legislatívnu dieru upozorňuje A. Zajonc v prípade stávkovania samotných hráčov v stávkových kanceláriách. Preto skôr ako cez nejaké komplikované a zdĺhavé trestné stíhanie sa to rieši častejšie disciplinárnym postihom.
Popri futbale riešili nedávno v rámci slovenskej NAKA aj tenis, kde sa peniaze z manipulovania zápasov v Tunisku a Španielsku dostali až na Slovensko. „Ale futbal v manipulácii zápasov určite dominuje,“ konštatuje A. Zajonc.
A aké je skóre z pohľadu riešenia korupcie v športe? „Každý rok máme zhruba jeden-dva prípady,“ bilancuje funkcionár NAKA.
Futbalový zväz sa odvážil ako prvý
Jednou z mála výnimiek na Slovensku, ktoré venujú korupcii v športe osobitnú pozornosť, je Slovenský futbalový zväz. Dokonca majú už niekoľko rokov na základe iniciatívy UEFA zriadenú pozíciu manažéra integrity futbalu, ktorého náplňou je riešiť bezúhonnosť a čestnosť v rámci futbalu na Slovensku. Okrem medzinárodných futbalových organizácií v tejto oblasti SFZ spolupracuje napríklad aj s Interpolom.
Monika Jurigová, hovorkyňa Slovenského futbalového zväzu, k téme športovej korupcie uviedla, že do istej miery platí, že pomery v športe sú odrazom pomerov v samotnej spoločnosti. „Čiže športu by určite pomohlo, ak by sa Slovensko celkovo posunulo v oblasti boja s korupciou vpred.“
Veci sa však pomaly hýbu správnym smerom. Podľa M. Jurigovej sa výrazne zlepšila aktivita v boji proti korupcii, podarilo sa odhaliť niekoľko káuz, čo je v spojení so školením hráčov, rozhodcov a futbalových funkcionárov „asi najlepšou formou prevencie tohto negatívneho javu do budúcnosti“.
M. Jurigová však zdôraznila, že určite by veci pomohla väčšia ochrana osôb nahlasujúcich podnety, tzv. „whistleblowerov“. Súčasný stav totiž nedáva dostatočnú motiváciu na ohlasovanie korupcie.
Nadácia s otázkami k téme oslovila aj Slovenský zväz ľadového hokeja. No ten na ne nereagoval.
Zdroj: TASR
Nie celý zápas, ale napríklad rohy
O korupcii v športe otvorene hovorí na druhej strane aj futbalový obranca klubu Podbrezová Matej Podstavek. Alebo skôr píše cez svoj blog Dalsomto.sk, v ktorom sa delí nielen o svoje skúsenosti, ale tému korupcie sprostredkúva aj cez osudy ďalších hráčov.
Otvoril aj napríklad tému gamblerstva, ktoré je v športových kluboch rozšírené možno o niečo viac, ako je bežné. Pivo a malá stávka po tréningu v neďalekej herni sú totiž akýmsi futbalovým folklórom.
Sám M. Podstavek mal opakovane skúsenosť, keď to na neho „skúšali“ s rôznymi športovými krokmi na objednávku. Napríklad v chorvátskej lige mu po dvoch týždňoch, keď mal podpísať zmluvu, povedali, že možno v dvoch alebo troch zápasoch „bude treba niečo spraviť. Nič veľké, povedzme určitý počet rohov a podobne.“ No nikdy na tieto ponuky nepristúpil. „Lebo som nemusel,“ vysvetľuje. „Z klubu som odišiel a ďalej som to neriešil.“
A či sú hráči ochotní podobné praktiky hlásiť? „Zo skúsenosti chalanov viem, že v systéme, v akom sme, si nahlásením nekalej činnosti človek uškodí a ničomu to nepomôže. Nevidím ani žiadny racionálny dôvod nahlasovania podobného konania, ak sa ho nezúčastním,“ dodáva, pretože najhoršie dopadne vždy hráč, ktorý niečo nahlási. Aj keď sa na tom nepodieľa.
Snaha riešiť ľudí „nad ním“ je totiž obmedzená už spomínanými nedostatkami v trestnej rovine, keď hlavným organizátorom hrozia najmenšie tresty a najkomplikovanejšie sa dokazujú. A tiež ohlasovateľ naráža potom paradoxne na negatívne reakcie spoluhráčov a svojho okolia. Stále totiž väčšine súčasný systém vyhovuje.
Podľa M. Podstaveka je hlavným korupčným prvkom v športe ovplyvňovanie výsledkov zápasov. Na otázku, o aký častý jav podľa neho ide, reaguje, že sa to opakuje v určitých intervaloch. „Niekedy vycítiš, že v zápase nie je niečo v poriadku.“
Prvotným motívom na to môže byť udržanie sa v súťaži, v danej lige. „Toto je vidieť vo futbale najmä na jar, keď sa končí sezóna. Respektíve sa tak „hrá“ o nejaký ten bod navyše, ktorý danému klubu pomôže k víťazstvu či konečnému postaveniu v tabuľke.“
Druhým motívom manipulovania výsledkov alebo priebehu určitej časti zápasu sú špekulatívne stávky. Napríklad na počet rohov v niektorom polčase. „Keď ide o ovplyvňovanie s cieľom zisku, ovplyvňovanie konečného výsledku je príliš okaté,“ opisuje futbalista a bloger.
Najzraniteľnejší
Najzraniteľnejšou skupinou v tomto prípade sú hráči s nižšími výplatami a v kluboch, kde napríklad meškajú výplaty. Na opačnej strane vníma M. Podstavek „neadekvátne sankcie zo strany zodpovedných“. Samotní pôvodcovia manipulácií ostávajú väčšinou nedotknutí, pretože celý proces prebieha cez toľko článkov, že konečný hráč alebo rozhodca, ktorých chytia, a pritom zarobili na tom najmenej, ani nevie, kto je na špičke celej akcie.
Podľa skúseností blogera, čím južnejšie v rámci Európy, tým väčšia šanca, že sa manipulovanie deje. Príkladmi sú Srbsko či Chorvátsko a platí tiež, že čím vyspelejšia krajina, tým menej sa zápasy manipulujú. Určite v tomto pomáha legislatíva a postihy, ale aj zákony, aby hráčom nemeškali výplaty.
Čo sa podarilo
Slovensko napríklad pred rokom podpísalo Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží. Po štyroch rokoch od jeho existencie. Účelom dohovoru je najmä posilniť medzinárodnú výmenu informácií o korupcii v športe a robiť preventívne kroky, ale aj čo najefektívnejšie trestať tieto manipulácie. No stále sme tento dohovor neratifikovali, čo de facto znamená, že nie je pre nás a ďalšie štáty Únie právne záväzný.
Dohovor ako aj šport spadajú pod náplň ministerstva školstva. To tiež robí v tejto oblasti prvé kroky. V rámci nedávno vládou schválenej protikorupčnej politiky vytvorilo ministerstvo pozíciu protikorupčného koordinátora. Ten má do konca júna tohto roka vypracovať „národný protikorupčný program“ aj pre oblasť športu.
V súvislosti s dohovorom funguje už dlhšie aj monitorovací výbor, ktorý vedie zástupca ministerstva a slúži najmä na domácu výmenu informácií. Čo sa týka spomínaného dohovoru, Adriana Mičkovicová z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vysvetľuje, že jeho ratifikovanie sa skomplikovalo nesúhlasom Malty. Únia preto zatiaľ neodporúča členským štátom dohovor ratifikovať. Čo však členským štátom nebráni prijímať kroky proti manipulácii.
Tiež sa podarilo presadiť, že hráči nemôžu tipovať zápasy vlastnej ligy a ani nikto nesmie tipovať zápasy pre nich s cieľom obísť toto obmedzenie.
Podľa športových klubov je napríklad problémom, že oficiálne tunajšie stávkové kancelárie s nimi veľmi nekomunikujú. Príkladom je akcia, keď SFZ vedel o špekulatívnom stávkovaní niektorých hráčov. Obrátil sa teda na NAKA, ktorá si informácie od kancelárií môže oficiálne vyžiadať, čo aj elitný tím polície urobil. „Paradoxne, informácie o špekulatívnych zápasoch na Slovensku dostávame rýchlejšie od UEFA ako od tunajšej kancelárie,“ opisuje J. Čavoj.
Podľa poslednej novely zákona o hazardných hrách však budú môcť športové zväzy už pri podozrení iniciovať stopnutie určitého druhu stávky či stiahnutie celého zápasu z ponuky kancelárie.
Tu však nastáva druhý problém, a to je trestná rovina. Zadefinovanie takého konania do slovenskej platnej legislatívy je veľmi komplikované. Preto sa podobné špekulácie zas riešia najčastejšie tak, že NAKA dá späť info športovému zväzu a ten to s hráčmi rieši cez disciplinárne konanie. Výsledkom je, že sa podobný prípad rieši 4 mesiace a na konci nie je trestnoprávna, ale disciplinárna rovina. Čo však má na hráčov tiež veľmi vážny dopad, keďže môžu dostať zákaz hrať aj na niekoľko rokov.
Stovky aj desaťtisíce za zápas
Ak sa bavíme o konkrétnych odmenách za zmanipulovaný zápas, tak v prípade najvyššej ligy ide o sumu aj 10-tisíc eur na hráča. Pri nižších ligách sa sumy hýbu od stoviek po tisícky eur. Vyplýva to z doteraz odhalených prípadov. Konečný zisk pre organizátora manipulácie však môže dosahovať aj státisíce eur.
A to napríklad aj za priateľský zápas, ktorý je možno verejne menej atraktívny, ale možno naň staviť rovnaké sumy.
Pri tímových športoch ako futbal či hokej spravidla iniciátor podvodu musí pre zmanipulovanie výsledku podplatiť viacero hráčov. Preto je veľmi obľúbeným športom pre manipulovanie výsledkov tenis. Pričom môže byť zmanipulovaný aj napríklad len jeden set, ktorý má daný hráč, napríklad tabuľkovo vyššie postavený, prehrať. Nakoniec pritom môže celú hru vyhrať, čiže si nepohorší v rebríčku a celý zápas je menej podozrivý.
Stávkové kancelárie sú zväčša pri týchto špekuláciách len využité.
Stávkové firmy tiež priložili ruku
Slovenské oficiálne licencované stávkové spoločnosti sa od akýchkoľvek manipulácií dištancujú a argumentujú, že samy prijímajú v tejto oblasti množstvo opatrení a spolupracujú tak s políciou, ako aj s regulátorom na zlepšení pravidiel.
Peter Papanek, výkonný riaditeľ Asociácie stávkových spoločností na Slovensku zároveň dodáva, že v tunajšej asociácii už roky nezaznamenali žiadne špekulatívne stávky. Napriek tomu idú stávkové kancelárie v oblasti risk manažmentu ďalej. Už len preto, že každá zmanipulovaná stávka by ich samotné stála peniaze. Navyše, okrem finančnej straty a reputačného rizika by riskovali pokuty a stratu licencie.
„Dôležité je, aby štát ďalej tvrdo postihoval subjekty, ktoré pôsobia na čiernom trhu, ale aj aby regulačný úrad mal reálnu kontrolu online serverov licencovaných subjektov,“ dodal P. Papanek.
Autorka pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.
