Líbyjská štátna ropná spoločnosť (NOC) dnes uviedla, že utrpela značné straty v dôsledku vládneho pozastavenia ťažby ropy na východe krajiny, keďže celková produkcia klesla približne o 63 percent. Tohtotýždňové opatrenie vlády východnej Líbye je reakciou na spor s vládou v Tripolise, ktorá odvolala guvernéra Centrálnej banky Líbye (CBL) Sadiqa Kabira. Ten stál na čele tohto kľúčového úradu v Líbyi od konca roka 2011 a podľa agentúry Reuters alebo denníka The National sa nedávno zblížil s poľným maršalom Chalífom Haftarom, ktorý kontroluje východnú Líbyu vrátane väčšiny jej ropných polí. Denník Financial Times dnes uviedol, že Kabír utiekol z krajiny, pretože mu išlo o život.
Líbyjská centrálna banka (CBL) bola dlhé roky jedinou viac-menej nezávislou inštitúciou v rozdelenej krajine, v ktorej na západe pôsobí vláda národnej jednoty v Tripolise, vytvorená v rámci mierového procesu sprostredkovaného OSN, a na východe vláda národnej stability podporovaná Haftarom, ktorá kontroluje približne tri štvrtiny líbyjskej produkcie ropy.
Ropa ako základ hospodárstva
Podľa líbyjských zákonov uznaných medzinárodnými dohodami môže líbyjskú ropu predávať len štátna ropná spoločnosť NOC, ktorá posiela príjmy CBL, z ktorých sa okrem iného financujú platy štátnych zamestnancov a chod úradov. Centrálna banka je teda akýmsi stabilizačným faktorom v krajine, ktorý rozdeľuje príjmy z ropy medzi dve bojujúce vlády.
Podľa FT a ďalších zdrojov bol guvernér Kábir odvolaný, pretože odmietol poskytnúť viac peňazí premiérovi v Tripolise Abdalovi Hamídovi Dbaábovi a jeho vláde. Kabír kritizoval premiéra za nadmerné výdavky, najmä na vysoké platy vládnych úradníkov. Tento pondelok vláda v Tripolise Kábira oficiálne odvolala. V reakcii na to východná vláda oznámila, že pozastaví ťažbu a vývoz ropy.
Ropa je základom líbyjského hospodárstva a vyváža sa najmä do Európy, najmä do Talianska, Nemecka a Španielska. Príjmy z jej predaja tvorili v minulom roku približne 80 percent líbyjského štátneho rozpočtu.
Obavy z ďalšieho vývoja v Líbyi vyjadrili tento týždeň misia OSN v Líbyi (UNSMIL) a Spojené štáty, ktoré varovali pred „finančným a hospodárskym kolapsom“ krajiny. Spor o peniaze by tiež mohol znovu rozpútať občiansku vojnu, ktorá sa skončila prímerím v roku 2020, uviedla agentúra Reuters.
Ozbrojené skupiny
Líbyjská centrálna banka už pred necelými dvoma týždňami pozastavila svoju činnosť v súvislosti s únosom šéfa jej IT oddelenia. K únosu došlo týždeň po tom, ako sídlo centrálnej banky v Tripolise obkľúčili ozbrojenci. Podľa miestnych médií išlo o pokus prinútiť guvernéra banky, aby odstúpil. Kríza narušila činnosť centrálnej banky. Ozbrojené skupiny zastrašovali zamestnancov, aby inštitúcia opäť začala fungovať. V dôsledku toho Kabír a niektorí ďalší zamestnanci banky utiekli z krajiny.
„Ozbrojené skupiny sa zamestnancom banky vyhrážali a zastrašovali ich. Niekedy uniesli ich deti a príbuzných, aby ich prinútili ísť do práce,“ povedal Kabir v telefonickom rozhovore pre FT. Dodal, že pokusy tripoliského premiéra o jeho odstránenie boli nezákonné a v rozpore s dohodami o kontrole centrálnej banky, ktoré sprostredkovala OSN.
Líbya, krajina s približne siedmimi miliónmi obyvateľov, čelí politickej kríze od roku 2011, keď ľudové povstanie zvrhlo diktátora Muammara Kaddáfího s pomocou vojenskej intervencie NATO. V roku 2014 tam vypukla občianska vojna, ktorá trvala do roku 2020 a rozdelila krajinu.
Ďalšie dôležité správy
