Podľa záverov, z ktorých citovali tlačové agentúry DPA, AP či Jonhap, by splnenie tohto cieľa prinieslo významné zmiernenie dôsledkov globálneho otepľovania oproti „dvojstupňovému“ hornému limitu, stanovenému takzvanou parížskou dohodou z roku 2015. Pre mnohých ľudí i ekosystémy môže takýto rozdiel predstavovať dokonca otázku života a smrti.
Dva mesiace pred tohtoročnou klimatickou konferenciou OSN v poľských Katoviciach upozornila IPCC na pozorované účinky doterajšieho oteplenia planéty o jediný stupeň Celzia, ako sú extrémne počasie, stúpanie hladiny morí a zmenšovanie zaľadnenia v Arktíde.
Zároveň predpovedala, ako by sa situácia zmenila v prípade oteplenia o ďalší stupeň a aké by boli rozdiely, keby krajiny sveta dokázali tento nárast obmedziť na polovicu. Ambicióznejší, jedenapolstupňový scenár predpokladá, že nárast hladiny morí bude menší o desať centimetrov.
Pravdepodobnosť úplného odľadnenia Severného ľadového oceánu počas leta by sa mala „drasticky znížiť“, zatiaľ čo rozsah koralových útesov by sa mal obmedziť na 70-90 percent, čo je takisto rozdiel oproti takmer úplnému zmiznutiu v prípade oteplenia Zeme o dva stupne Celzia oproti predindustriálnej ére.
Experti odhadujú, že o polovicu by sa znížil počet ľudí trpiacich nedostatkom vody a obmedzili by sa úmrtia a ochorenia v dôsledku horúčav, smogu a infekcií.
Očakáva sa, že správa IPCC, vyzývajúca na radikálne zmeny v záujme obmedzenia emisií skleníkových plynov, bude využitá ako „vedecký základ“ pre diskusie počas decembrovej konferencie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v Katoviciach.
