Momentálne nemá Európa ani Slovensko žiadnu okamžitú a reálnu náhradu za ruský plyn. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Európa bude hľadať alternatívy

Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je podľa neho logické, že EÚ bude hľadať iné alternatívy dodávok plynu.

„Tie sú v diverzifikácii zdrojov, teda iných krajín, ako Nórsko, Azerbajdžan, Alžírsko, v rozvoji nových potenciálnych zdrojov zemného plynu vo východnom Stredomorí a azda aj v aspoň dočasnom zvýšení ťažby v Holandsku, ktoré ju utlmilo v posledných rokoch. Zároveň aj v rozvoji alternatívnych níkouhlíkových plynov, ako sú biometán či vodík," priblížil.

„Hoci má Slovensko potenciál nahradiť biometánom len 10 percent spotreby zemného plynu, túto cestu znižovania závislosti od dodávok zemného plynu plne podporujeme," podčiarkol Kvasňovský.

Nie je reálne sa osamostatniť

Upozornil, že Európa momentálne nedokáže nahradiť okamžité vypnutie ruského plynu. Teoreticky by vedela nahradiť necelú polovicu dodávok najmä vyšším dovozom LNG (skvapalneného plynu), ktorý však nie je garantovaný žiadnymi dlhodobými kontraktmi.

Odstavenie dovozu ruského plynu by podľa neho zjavne zapríčinilo nedostatky plynu v Európe, nutné významné obmedzovania spotreby a nevídanú cenovú úroveň zemného plynu, ako aj elektrickej energie, ktorá je (s výnimkou severských krajín a Poľska) určovaná cenou zemného plynu. „Malo by to za následok nepredvídateľné ekonomické škody, siahajúce s najväčšou pravdepodobnosťou ďaleko nad rámec čistých platieb za zemný plyn, ktoré by stratilo Rusko," podčiarkol.

Závislosť od ruského plynu

Ďalej podľa neho platí, že čím ďalej na východ kontinentu, tým je nahradenie zemného plynu z Ruska čoraz ťažšie. Kým krajiny v západnej Európe majú diverzifikovanejšie dodávky, krajiny východnej Európy majú vysokú mieru závislosti od ruského plynu.

„Fyzicky je u nás dokonca 100 percent prepraveného plynu z Ruska, a to či už z Českej republiky Nordstream alebo z Ukrajiny, pričom plyn z ostatných zdrojov je dodávaný na báze zápočtov a swapov," poznamenal.

„Je dôležité si uvedomiť, že v prípade odstavenia ruského plynu nebude hlavným problémom nedostatok prepravnej kapacity smerom na Slovenskú republiku (ktorá je pripravená), ale nedostatok komodity u nás aj v našom okolí. Ak by k tomu došlo, museli by sme očakávať, že 'náhradný' plyn k nám fyzicky doprúdi z LNG terminálov krajín s prístupom k moru (Veľká Británia, Benelux, Chorvátsko, Poľsko)," zdôraznil.

„Lenže tieto krajiny budú mať nedostatok tiež doma a v súčasnosti neexistuje žiadny garančný mechanizmus solidárneho krátenia spotreby, ktorý by zaručil, že sa 'náhradný' plyn nespotrebuje primárne v krajinách, ktoré majú priamo LNG terminály (napríklad Benelux, UK, Poľsko), alebo u ich priamych susedov (Nemecko) a doputuje až do nášho regiónu. Slovensko by tak patrilo medzi krajiny, ktoré by na okamžité zastavenie dodávok doplatili najviac," dodal Kvasňovský.

Ďalšie dôležité správy

Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Karol Galek.
Neprehliadnite

Od ruského plynu by sme sa mohli odstrihnúť najskôr o päť rokov