Letecký priemysel sa zaviazal k nulovým emisiám oxidu uhličitého do roku 2050, no pre prísnejšie poveternostné podmienky musia letiská po celom svete prehodnocovať svoju kritickú infraštruktúru, píše agentúra Bloomberg.
Niektoré z nich presúvajú citlivú elektrickú výbavu na strechy, aby ju ochránili pred záplavami, či spevňujú pristávacie dráhy tak, aby zvládali extrémne výkyvy teplôt. Výška nákladov na úpravy súvisiace so zmenou klímy závisí od polohy letiska a konkrétnych problémov, ktorým čelí.
Denné kontroly a údržba pristávacích dráh ročne vyjdú na desaťtisíce dolárov a klimatické zmeny môžu tieto náklady ešte viac zvýšiť, uviedol Thomas Budd z Cranfield University v Anglicku. Rozsiahla oprava pristávacej dráhy môže stáť státisíce dolárov a vážne narušiť dopravu. Ceny za celkovú výmenu asfaltu sa pohybujú na úrovni sto miliónov dolárov.
Záplavy a krivé dráhy
Letisko Johna F. Kennedyho v New Yorku zahájilo proces prestavby za 19 miliárd dolárov, ktorý zahŕňa prípravu na extrémnejšie poveternostné podmienky, akými sú nárazové búrky či pobrežné povodne. Na Aljaške si zas roztápanie permafrostu vyžaduje spevnenie pristávacích dráh a v Európe stavebné spoločnosti skúmajú stavebné materiály zvládajúce väčšie teplotné výkyvy.
Stúpajúce hladiny oceánov spôsobia, že letiská budú musieť do konca storočia minúť 57 miliárd dolárov, aby zachovali súčasnú úroveň rizika. V správe o riadení rizika klímy z roku 2021 to uviedli vedci z Newcastle University a Tyndall Centre for Climate Change Research.
Spojené štáty, Európu i Áziu toto leto postihli vlny horúčav, ktoré potrápili chladiace systémy letísk. Tie slúžia nielen na ochladzovanie cestujúcich, ale zabraňujú aj prehrievaniu dôležitých elektronických systémov. Náhle letné búrky v auguste prekvapili najrušnejšie nemecké letisko, ktorého lietadlá vyzerali, akoby parkovali v jazere.
Vysoké teploty zas v Spojenom kráľovstve pokrivili pristávacie dráhy na letisku London Luton. Zloženie asfaltu sa totiž líši v závislosti od klímy v regióne. Dráhy v Dubaji musia odolať vyšším teplotám než tie v Británii, a tak je ich zloženie o čosi iné. V chladných podmienkach Aljašky sú letiská postavené na trvalo zamrznutej vrstve na alebo pod povrchom Zeme.
S rastúcimi teplotami sa ale niektoré vrstvy permafrostu roztápajú, čo poškodzuje cesty aj pristávacie dráhy. Miestne ministerstvo dopravy už letiskám pomáha inštalovať do pôdy izoláciu na termálnu ochranu permafrostu, ako aj vyrovnávať svahy s cieľom stabilizovať pristávacie dráhy.
🇩🇪 #Frankfurt Airport after tonight's thunderstorm. Many flights have been canceled.
— FlightMode (@FlightModeblog) August 16, 2023
🎥 ©Fatih via @alex_le_bars#Germany #thunderstorms #aviation #AvGeek #avgeeks #flights #Travel #traveler #flood #airport #rain pic.twitter.com/Avp7HMdZQJ
Čas sa kráti
Vyššie teploty ovplyvňujú dokonca aj fyzikálne zákony, na ktorých je fungovanie lietadiel založené. Teplé počasie znamená redší vzduch, čo znižuje vztlak krídel a sťažuje odlet. Situáciu môžu vyriešiť dlhšie pristávacie dráhy alebo zníženie prepravnej kapacity lietadiel. Menej cestujúcich však znamená stratu príjmov.
Naliehavosť potreby prispôsobiť letiská meniacej sa klíme naprieč leteckým priemyslom rastie. Môžu za to najmä popandemické oživenie cestovného ruchu a zhoršujúce sa poveternostné podmienky. Európsky koordinátor vzdušného priestoru vyzval letiská a letecké spoločnosti, aby so zmenou začali teraz a vyhli sa tak budúcemu poškodeniu infraštruktúry a narušeniu prevádzky.
„Zmena klímy sa deje teraz, takže nemáme veľa času na to, aby sme sa pripravili. Tá správna chvíľa bola pravdepodobne pred 20 až 30 rokmi,“ uzavrel Budd.