Španielska ekonomika vlani klesla o 0,1 percenta a po prvý raz od zavedenia harmonizovaných štatistík v roku 1996 zažila horší výkon než priemer krajín eurozóny. V štvrtom štvrťroku Španielsko podľa dnešných štatistických údajov mierne ožilo z predošlej stagnácie, tento rok sa však žiadny výraznejší rast neočakáva.
Španielsko stratilo počas globálneho ekonomického prepadu v roku 2009 3,6 percenta, zatiaľ čo celá eurozóna sa v priemere oslabila o štyri percentá. Vlani však krajiny eura zaznamenali rast o 1,7 percenta.
Vláda pre vlaňajšok očakávala pokles o 0,3 percenta. Po prepade, ktorý trval rok a pol, sa Španielsko vymanilo z recesie až vo vlaňajšom prvom štvrťroku. Skutočný rast však zatiaľ neobnovilo, pretože ekonomika je naďalej preťažená krachom prehriateho realitného trhu a bude zápasiť s vplyvom vládnych úspor.
Španielsko sa od gréckej dlhovej krízy zo začiatku vlaňajška považuje za jednu z ďalších krajín eurozóny ohrozenú dlhmi. Španielsky rozpočtový deficit a verejný dlh síce nedosahujú grécke úrovne, ekonomike však po spľasnutí domácej realitnej bubliny hrozí dlhodobá stagnácia, čo by znamenalo, že deficity a dlhy sa nepodarí znižovať.
Vyhliadky ekonomické rastu sú podľa analytikov biedne, okrem iného preto, že krajina v minulom desaťročí počas pobytu v eurozóne postupne strácala konkurencieschopnosť. Slabá ekonomika podkopáva rozpočtové príjmy, čo núti znižovať výdavky a vzniká smrtiaca špirála, v ktorej sa ekonomika ďalej potápa. Miera nezamestnanosti v krajine presahuje 20 percent, čo je viac než dvojnásobok európskeho priemeru, a vláda očakáva nárast počtu pracovných miest najskôr v druhom polroku tohto roka.
Vláda Josého Luisa Zapatera tento rok očakáva rast o 1,3 percenta a do roku 2013 zrýchlenie na 2,7 percenta, to však ekonómovia považujú za príliš ambiciózne a očakávajú skôr ďalšiu stagnáciu. „Žiadne známky priaznivého vývoja nevidím. Podporuje mi to názor, že konsolidácia verejných financií niečo stojí, a myslím si, že to bude obmedzovať rast v ďalších niekoľkých štvrťrokoch,“ povedal agentúre Reuters ekonóm BNP Paribas Luigi Speranza.
V poslednom štvrťroku HDP oproti predošlým trom mesiacom stúpol o 0,2 percenta v treťom štvrťroku. Medziročný rast sa spomalil na 0,6 percenta z predchádzajúceho tempa 0,2 percenta.
Menšinová socialistická vláda vlani schválila úsporné rozpočtové opatrenia v sume viac ako 50 miliárd eur spolu s reformami trhu práce a chystá sa zaviesť ďalšie štrukturálne zmeny, vrátane reformy dôchodkového systému. Cieľom kabinetu je obmedziť deficit verejných financií a presvedčiť investorov, že Madrid nebude musieť nasledovať Grécko či Írsko a žiadať Európsku úniu o finančnú pomoc.
Vláda minulý mesiac oznámila, že vlani splnila cieľ znížiť deficit verejných financií na 9,3 percenta HDP z predvlaňajších 11,1 percenta. Tento rok plánuje zraziť schodok na šesť percent HDP, do roku 2013 na úniovú hranicu troch percent. To však bude podľa ekonómov možné len pri dosiahnutí plánovaného rastu ekonomiky okolo 2,5 percenta.
Ilustračné foto na titulke - SITA/AP
