Ak sa mi podarilo naviesť vás na myšlienkovú vlnu, ktorou sa bude niesť tento článok, som rada. Preto teraz zájdite do hĺbky svojej mysle, do fantazmagórie či bizarných predstáv, v ktorých by sa tieto predmety vyučovali spolu. Nepredstaviteľné? Nože skúste ešte raz.

Na našich školách je problémom, že sa veci učíme selektívne. Teraz je hodina biológie, potom chémie, teraz slovenčiny a potom dejepisu... Na každom predmete preberáme niečo iné, na inú tému, s rozličným učiteľom a rozličným spôsobom výučby. Snažíme sa na problematiku dívať len jedným uhlom pohľadu. Nevedomky nás tak školský systém vedie k tomu, že uvažujeme jednostranne.

Nemyslím guláš bez zmyslu

Nie raz študent započuje: „Toto už nespadá do mojich osnov, spýtajte sa na to vašej učiteľky daného predmetu“. Život nie je jednoliaty, práve naopak. Pochopiť a naučiť sa spájať si súvislosti by sme sa mali začať učiť práve po nástupe do školy. Tak, ako telesná výchova zahŕňa všetky športy a nedelí sa na jednotlivé predmety, aj vedy by sa mohli zoskupiť do jedného.

Nie, prosím, nepredstavujte si guláš, ktorý nemá systém. Uvediem príklad. Povedzme, že sa na biológii učíme o DNA. Je prirodzené a úplne logické prechádzať nukleovými bázami a pármi, ktoré vytvárajú, no prečo potom neprejsť v rámci jednej hodiny do chémie a neurobiť pokus izolovania DNA z ovocia? Praktické cvičenie nás nielenže naučí spoznávať druhy chemikálií a poznať ich účinky, ale zároveň ukáže, že v DNA prebiehajú chemické procesy úzko napojené na tie biologické.

Fyzika a nepopulárna technika (alebo technická výchova) majú taktiež veľa spoločného. Inžinierstvo a praktické zručnosti sa viac ako radostne využívajú vo fyzike, pretože samotná práca je fyzikálnou veličinou. Aj robotník potrebuje vedieť, ako si pri práci uľahčiť život, či už správnym naklonením kladky, nastavením pravého uhla či zákonom akcie a reakcie. Koho by však napadlo spojiť si dve veci, ktoré sa po celé školské časy učili oddelene sťa dve rozdielne veličiny?

Fínsky príklad

Ďalším riešením, ak by sme nesúhlasili so spájaním, je nadväznosť. Je skutočne nereálne zladiť osnovy každého predmetu pre istý ročník tak, aby jeden s druhým súviseli? Dejepis a slovenčina sa priam žiadajú byť príkladom. V prípade, že sa učíme o medzivojnovom období, Československej republike a siahneme aj k druhej svetovej vojne, krásne sa dokážeme napojiť na slovenskú literatúru medzivojnového obdobia. Autorov a diel je tam ako maku. Zároveň by si študent dokázal reálne predstaviť pozadie, na ktorom bolo dielo písané a lepšie by pochopil hlavnú myšlienku a odkaz. A ak sa na matematike učíme kocku a kváder, na fyzike by sa mohla preberať hustota či oboznámiť sa s metrom kubickým.

V krajinách ako Fínsko, ktoré vynikajú svojím vyspelým štátnym školstvom, sú predmety pospájané, pretože už dávno pochopili, že ako naučíme deti vnímať svet vôkol seba, tak ho budú aj žiť. Nezáleží, či je škola štátna, súkromná alebo cirkevná, ide o to, ako je smerovaná.

Samozrejme, bol by to článok na niekoľko strán, kým by sme prediskutovali stanovy osnov a čo si ktorá škola zvoliť môže alebo nemôže. Mojou úlohou, ktorú som si zvolila, je predkladať podnety, vyvolať diskusiu a poštuchnúť k zamysleniu. Je predsa známa vec, že naše školstvo potrebuje reformu. No čím viac ľudí bude apelovať na jeho zlepšenie, tým sa môžu veci rýchlejšie posunúť dopredu. Keď už nič, aspoň v to verím.