Sovietska tajná polícia KGB vyšetrovala výbuch v Černobyle ako teroristický útok

Sovietska tajná polícia KGB svojho času „úplne vážne" vyšetrovala možnosť, že príčinou výbuchu jedného z reaktorov v jadrovej elektrárni v Černobyle pred 35 rokmi mohol byť teroristický útok. Tvrdí to vyslúžený generál tajnej služby Anatolij Tkačuk, ktorý svojho času velil operačnej skupine KGB v černobyľskej zóne.

„Vypočúvali sme veľa ľudí ako svedkov neobvyklých javov, ktoré nepriamo mohli vypovedať o zásahu človeka. Také tvrdenia sme si museli všímať a starostlivo ich preveriť," povedal Tkačuk agentúre RIA Novosti.

Počas vyšetrovania sa znova preverovala aj celá história výstavby jadrovej elektrárne. Podľa generála vyšlo najavo množstvo chýb už pri stavbe, a tak sa posudzovala aj verzia, či „príčinou havárie nebolo zrútenie nejakých konštrukcií". Najhoršiu haváriu v dejinách jadrovej energetiky spôsobili chyby obsluhy štvrtého reaktora, ktorý v dôsledku explodoval. Sovietske úrady katastrofu ešte zhoršili tým, že neoznámili verejnosti, čo sa stalo, hoci už na druhý deň evakuovali neďaleké mesto Pripjať.

Dva milióny obyvateľov 110 kilometrov vzdialeného Kyjeva ale neboli varovaní pred nebezpečenstvom rádioaktívneho spadu. Svet sa o havárii dozvedel až po tom, čo vo Švédsku namerali zvýšenú radiáciu. Nakoniec bolo z okolia Černobyľu evakuovaných viac ako 100-tisíc ľudí a v tridsaťkilometrovom okruhu okolo elektrárne bola zriadená „zakázaná zóna". Sama elektráreň bola uzavretá až v decembri 2000. Radiácia unikala z trosiek reaktora až do roku 2019, keď celú budovu prekryl obrovský kryt a následne roboti pod krytom začali rozoberať reaktor, pripomenula agentúra AP.

Ukrajinské úrady sa teraz usilujú o to, aby tento „pamätník ľudských chýb" bol zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako „jedinečné miesto, zaujímavé pre celé ľudstvo". A sami Ukrajinci tu „hľadajú inšpiráciu, útechu i príjem", poznamenala AP.

„Toto je miesto tragédie a pamäti, ale tiež je to miesto, kde možno vidieť, ako človek dokáže prekonať dôsledky globálnej katastrofy," vyhlásil námestník ukrajinského ministra životného prostredia Bohdan Boruchovskyj. „Chceme, aby sa tu objavil nový príbeh - aby to nebola zóna vylúčenia, ale zóna rozvoja a oživenia," dodal.

To zahŕňa aj podporu cestovného ruchu. Po oceňovanom televíznom seriáli z roku 2019 sa počet turistov v černobyľskej zóne zdvojnásobil a úrady dúfajú v pokračovanie záujmu, akonáhle pominie pandémia. Jedným z hlavných lákadiel je prehliadka zrúcanín kedysi moderného mesta Pripjať, ktoré mávalo 50-tisíc obyvateľov, ale teraz mu vládne rozpad a vegetácia. Pracuje sa na vybudovaní ciest, ktoré návštevníkom uľahčia prechádzky ruinami.

Ukrajina sa tiež rozhodla využiť opustenú zónu ako miesto pre centralizované úložisko vyhoreného paliva zo štyroch zostávajúcich jadrových elektrární v krajine, ktoré má byť otvorené tento rok. Až donedávna sa palivo likvidovalo v Rusku. Skladovanie vyhoreného paliva doma ušetrí krajine odhadom 200 miliónov dolárov ročne.

Hoci úroveň radiácie v zóne je dostatočne nízka, aby ju mohli turisti navštíviť, je trvalý pobyt zakázaný. Žije tu ale viac než stovka ľudí, napriek všetkým príkazom. „Je veľké šťastie žiť doma, je ale smutné, že už to tu nie je také ako bývalo," povedal AP bývalý učiteľ Jevgenij Markevič (85), ktorý si tu pestuje na záhradke zemiaky a uhorky.

Bezprostredne po nehode zomrelo asi 30 pracovníkov elektrárne a hasičov, neskôr následkom radiácie podľahli tisíce ľudí. Na prekvapenie mnohých ľudí, ktorí očakávali, že táto oblasť môže zostať po stáročia mŕtva, sa tu darí divokej zveri: na území opustenom ľuďmi žijú medvede, zubry, vlci, rysy, divé kone a desiatky druhov vtákov. Podľa vedcov sa zvieratá ukázali ako oveľa odolnejšie voči žiareniu, než sa očakávalo, a dokázali sa rýchlo prispôsobiť.