Ruský minister obrany Sergej Šojgu navrhol západným krajinám, aby prispeli k zníženiu napätia tým, že prestanú vyzbrojovať Ukrajinu. Kyjev a väčšina západných štátov na čele s USA naopak pokladajú vojenskú pomoc Ukrajine, vrátane dodávok zbraní a munície, za dôležitú súčasť odstrašenia Ruska od napadnutia susednej krajiny. Pri ukrajinských hraniciach Moskva sústredila desiatky tisíc vojakov.
Kremeľ žiada zastaviť dodávky zbraní Ukrajine
„Zo svojej strany by sme chceli navrhnúť, aby ste tiež prispeli svojim vkladom k zníženiu tohto napätia zastavením dodávok zbraní Ukrajine. Zo všetkých strán sa to deje, robí sa to verejne. Robí sa to demonštratívne. Dosť dobre nie je jasné, kvôli čomu. Tiež by sme chceli pochopiť, prečo Británia poslala svoje špeciálne sily na Ukrajinu a dokedy tam budú?" povedal Šojgu podľa agentúry TASS počas dnešného stretnutia s britským ministrom obrany Benom Wallacom v Moskve.
Šojgu sa tiež posťažoval, že vzájomná spolupráca medzi Moskvou a Londýnom „je takmer na nule a čoskoro klesne pod túto hranicu". Wallace naopak povedal svojmu ruskému náprotivku, že ich moskovská schôdzka by mohla poslúžiť na vyriešenie mnohých problémov prostredníctvom diplomacie.
„Dúfam, že tým, že sa dnes porozprávame a začneme vzťah, ktorý bol na nule, dokážeme vyriešiť množstvo nastolených problémov," povedal na úvod stretnutia britský minister. Podľa agentúry Reuters pritom opäť zdôraznil význam diplomacie a opatrení na budovanie vzájomnej dôvery.
Možný vpád Ruska na Ukrajinu
Wallace pred cestou do Rusku uviedol, že situácia na rusko-ukrajinských hraniciach je čím ďalej napätejšia, pripomenula agentúra TASS. Dodala, že v západných krajinách a v Kyjeve sa hovorí o možnom vpáde Ruska na Ukrajinu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil takéto tvrdenia za prázdne a za neopodstatnené zvyšovanie napätia.
Zdôraznil, že Rusko nikoho neohrozuje. Peskov nevylúčil pravdepodobnosť provokácií, ktoré by mali dokázať oprávnenosť podobných vyhlásení a výstrah. Varoval, že prípadný pokus silou vyriešiť konflikt medzi Kyjevom a proruskými separatistami na východe Ukrajiny by mal tie najvážnejšie následky, uvedie agentúra TASS.
Západ naopak varuje Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo povstanie separatistov na východe Ukrajiny, že prípadná invázia na Ukrajinu by viedla k doteraz nevídaným sankciám a dôsledkom.
Rusi majú všetko, čo potrebujú k invázii
Šéf nórskej spravodajskej služby, viceadmirál Nils Andreas Stensoenes dnes podľa agentúry AFP odhadol, že z operačného hľadiska je všetko pripravené pre široké spektrum ruských vojenských operácií proti Ukrajine, a zdôraznil, že rozhodnutie je iba vecou Kremľa.
„(Rusi) majú všetko, čo potrebujú, aby zvládli všetko, od menšej invázie na východe, menších útokov všade po celej Ukrajine až po veľkú inváziu a prípadnú okupáciu Ukrajiny či jej častí," povedal.
„Teraz je primárne na prezidentovi (Vladimírovi) Putinovi, aby si vybral, čo chce urobiť," dodal. Moskva má podľa viceadmirála pri hraniciach s Ukrajinou viac ako 150-tisíc vojakov, najmodernejšie zbrane i všetku potrebnú logistiku. „Je ťažké povedať, či (útok) je alebo nie je pravdepodobný, pretože rozhodnutie je výlučne na ruskom prezidentovi," poznamenal.
AFP pripomenula, že pred reálnym rizikom nového konfliktu dnes varoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a že podľa šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena by ruská invázia na Ukrajinu mohla začať kedykoľvek.
Ďalšie dôležité správy
