Sociálny balík II pre ľudí? V skutočnosti poteší hlavne obchodníkov a stavbárov

Takmer polovičný podiel na druhom sociálnom balíku má mať zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny - z 20 na 10 percent. Premiér Robert Fico podobné opatrenie navrhuje s prestávkami už viac ako desaťročie a sľubuje si od neho zníženie cien mlieka, chleba či čerstvého mäsa až o desatinu.

Premietnutie zníženia dane do cien však vôbec nie je isté. Ekonomické štúdie poukazujú na asymetriu vo vplyve zmien nepriamych daní na koncové cenovky tovarov a služieb. Kým rast DPH zvykne zdražovať tovary a služby takmer automaticky a plne, pri poklese sadzby dane je súvis so znížením cien badateľný len minimálne. Sám predseda vlády pred rokom, keď jeho kabinet rozhodoval o ponechaní základnej sadzby DPH na 20 percentách, povedal: „Ak znížite DPH z 20 na 19 percent, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia.“

Podľa Roberta Auxta z opozičnej strany Sieť sa zníženie DPH odrazí na výslednej cene asi len vo výške 40-50 percent. Ešte skeptickejšia je podľa informácií TRENDU pripravovaná štúdia ministerstva financií. Tá z prípadov znižovania sadzby v minulosti usudzuje, že prenos do cien je štatisticky nevýznamný, teda neodlíšiteľný od iných ekonomických faktorov. Pokles DPH preto občania vo svojich peňaženkách pocítiť vôbec nemusia.

Vláda na posilnenie transparencie a konkurencie v obchode chystá obdobu cenovej rady a zoznamov hanby z obdobia, keď Slovensko zavádzalo euro. S reťazcami by tiež chcela o znižovaní cien podpísať memorandum.

Nižšiu sadzbu DPH na potraviny i iné tovary či služby využíva mnoho krajín Európskej únie. Dve sadzby na Slovensku však môžu viesť k zvýšeniu objemov podvodov s platením nepriamych daní, s čím krajina tvrdo bojuje už teraz. Obchodníci budú mať tiež s premenou svojich pokladničných systémov nemalé jednorazové náklady. Nižšia sadzba dane tiež zvýhodní konkrétnych výrobcov, čo vytvára priestor pre korupciu pri rozhodovaní o tom, ktoré potraviny do skupiny zvýhodnených patriť budú a ktoré nie.

Školy a energetika

Ďalšie opatrenia balíčka pomôžu najmä menším stavebným firmám. Vládny Smer-SD chce rozširovať kapacity škôlok, budovať nové základné školy či rekonštruovať spoločné priestory v nemocniciach. Ekonomické rácio má najmä podpora zatepľovania - tentokrát aj rodinných domov či podpora ekologických spôsobov výroby energií priamo v domácnostiach. Vláda na to plánuje využiť eurofondy prostredníctvom programu Jessica pri Štátnom fonde rozvoja bývania.

Kabinet chce tiež viac podporovať regióny s vysokou mierou nezamestnanosti – napríklad dlhšou odvodovou úľavou na zamestnávanie či výstavbou infraštruktúry. Špeciálny režim pre chudobné okresy by sa mal týkať tých s mierou nezamestnanosti nad 20 percent. Takých je v súčasnosti deväť, najmä na juhu stredného a na východe Slovenska.

Problémom implementácie by mohol byť papierový presun firiem, čo v minulosti priznalo aj ministerstvo financií. Menej ekonomickej logiky má pripravovaná finančná podpora pre školy v prírode a lyžiarske kurzy, ktorá má pomôcť miestnemu upadajúcemu turizmu. Ten však trpí viac problémami na strane ponuky (pomer ceny a kvality služieb) ako dopytu.

Vyššie mzdy

Do zoznamu pätnásť opatrení sa dostalo aj zvýšenie minimálnej mzdy na 400 eur mesačne. Odborári pri požadovaní rastu najnižšieho zárobku často argumentujú hranicou ohrozenia chudobou, ktorá je aktuálne na úrovni 341 eur v čistom. Paradoxne však výška minimálnej mzdy nemá na podiel ľudí v ohrození chudobou žiadny merateľný vplyv. Oveľa dôležitejšia je v tomto kontexte miera zamestnanosti. Česká republika má napríklad nižšie platové minimum ako Slovensko a napriek tomu má zároveň najnižší podiel obyvateľov ohrozených chudobou v EÚ.

Do balíčka kabinetu sa nedostalo očakávané rozšírenie odvodovej úľavy pre nízkopríjmových zamestnancov, ktoré mohlo pomôcť ďalej znížiť vysokú mieru nezamestnanosti. Ak by vláda znížila odvody menej zarábajúcim, „vytvoril by sa priestor pre zásadné znižovanie nezamestnanosti, keďže by vznikali pracovné miesta aj pre ľudí s nízkou kvalifikáciou,“ povedal pre denník Sme šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.

Zoznam opatrení nerieši ani očakávané zľavy na cestovanie autobusmi, ktoré negatívne postihlo zavedenie bezplatného cestovania vlakmi či zlacnenie elektrickej energie pre firmy, ktorá patrí k najdrahším v Európskej únii.

Na úkor zdrojov v ekonomike

Neznámou ostáva, z čoho chce kabinet svoje ďalšie sociálne programy financovať. Májová prognóza Európskej komisie Slovensku totiž predpovedá prekročenie cieleného schodku verejných financií na tento rok (2,5 percenta HDP) o dve desatiny percentuálneho bodu. Smer-SD si myslí, že od poslednej prognózy sa zhmotňujú „niektoré pozitívne riziká z výberu daní a z hospodárskeho rastu.“

Konkrétne údaje má verejnosti komunikovať Inštitút finančnej politiky novou daňovou prognózou v júni. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o najväčších tohtoročných rizikách pre štátnu kasu v nadhodnotení príjmov z dividend či podhodnotení výdavkov samospráv, v zdravotníctve a na výkup pozemkov pod pripravovaný obchvat Bratislavy.