Sociálne byty vo Viedni nie sú až tak sociálne. Vytláčajú chudobných

Asi 60 percent z približne dvoch miliónov obyvateľov Viedne žije v sociálnych bytoch, pričom ich nájomné reguluje mesto. Byty sú často malé, ale občianska vybavenosť ako škôlky, práčovne a bazény je široká. Dvojizbový byt s veľkosťou 80 štvorcových metrov so záhradou stojí 900 eur mesačne.

Viedeň je pravidelne hodnotená ako najlepšie mesto pre život na svete. Len 44 percent Viedenčanov minie na bývanie viac ako štvrtinu príjmu; v Londýne je to 86 percent, v Paríži 67 percent. Nájomníci si môžu byty ponechať celý život za približne rovnaký nájom. Tento model bývania je dedičstvom „červenej Viedne“, obdobia po prvej svetovej vojne, keď socialistická mestská rada začala stavať robotnícke budovy ako gigantický Karl-Marx-Hof.

Model nedávno prilákal obrovský záujem zo zahraničia. Množstvo amerických urbanistov, ktorí zápasia s bezdomovectvom a rastúcim nájomným, prišlo do Viedne zistiť, či by mohol fungovať aj v mestách ako San Diego. Denník New York Times označil rakúsku metropolu za „raj pre nájomníkov“.

Zo sociálneho bývania Viedne ale najviac profitujú majetní. Mesto vlastní a spravuje priamo asi 220-tisíc bytov. Veľký časť bývania je sústredená v 58 bytových združeniach s obmedzeným ziskom (LPHA), ktoré majú približne 20 percent bytov v meste. Národná daň z bývania vo výške jedného percenta rozdelená rovnomerne medzi zamestnávateľov a zamestnancov robí svoje. Rada znižuje náklady LPHA napríklad aj tým, že im umožňuje kupovať pozemky za znížené ceny.

Len deväť percent nájomníkov v sektore LPHA má nízke príjmy. Keďže obyvatelia môžu zostať v bytoch na celý život, mesto nedokáže zabrániť nájomníkom, aby prenajímali mestské byty iným, v mnohých prípadoch aj majetnejším klientom.

Paradoxne, najchudobnejšia štvrtina obyvateľov Viedne často musí nájomné platiť na súkromnom trhu. Tam sú ceny zbytočne vysoké, tvrdí developer nehnuteľností Hans Ulreich. Obyvateľstvo Viedne rastie, ročne je to o 20-tisíc ľudí viac a sociálne bývanie nemôže samotné uspokojiť dopyt. Viedenský model bol kedysi prelomový, ale nie je všeliekom, potrebuje aktualizáciu, konštatuje The Economist.

Ďalšie dôležité správy