Najväčšie demonštrácie Berlín zažil pri páde socialistického režimu, kedy odhady hovorili o pol milióne ľudí v uliciach. V posledných rokoch proti migrantom, ale aj za solidaritu s nimi demonštrovali najviac desaťtisíce ľudí. Aj pred týmto podujatím organizátori očakávali účasť okolo 40-tisíc ľudí.
Berlínske zhromaždenie pod heslom „Za otvorenú a slobodnú spoločnosť - solidarita namiesto exklúzie“ organizoval zväz aktivistov používajúci názov „Nerozdeliteľní“, zastúpenie mali aj viaceré organizácie a politické strany vrátene Zelených a Ľavice. Pochod po šesťkilometrovej trase bol namierený aj proti „pravicovému štvaniu, zomieraniu utečencov v Stredozemnom mori a škrtom v sociálnom systéme“.
Pochod za solidaritu v Berlíne Zdroj: TASR / AP
Na transparentoch v Berlíne sa objavovali nápisy ako „Nie štvaniu proti moslimom“, „Rasizmus nie je žiadnou alternatívou“ či „Solidarita s obeťami pravicového, rasistického a antisemitského násilia“.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas privítal vysokú účasť na proteste ako dôležitý signál. „Nenecháme sa rozdeliť, a už vôbec nie pravicovými populistami,“ uviedol Maas zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) pre denníky mediálnej skupiny Funke. „Rôznorodosť v pôvode, farbe pokožky, náboženstve a životnom štýle je pre nás obohatením, nie ohrozením,“ dodal minister.
Koaličná Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou však túto akciu výslovne nepodporila. Generálny tajomník berlínskej kancelárie Stefan Evers upozornil, že oznamovateľom zhromaždenia bol advokát Červenej pomoci, čo je podľa neho organizácia podporujúca ľavicovo-extrémistických zločincov. Na akcii sa spolupodieľajú aj „mnohé ďalšie pochybné organizácie“, dodal.
Nálady proti migrantom a cudzincom v Nemecku silnejú od roku 2015, keď kancelárka A. Merkelová rozhodla o otvorení hraníc pre státisíce migrantov.
Pochod za solidaritu v Berlíne Zdroj: TASR / AP
