Dávajú prácu státisícom voličov a tvoria ekonomický rast krajiny. Zamestnávatelia. Ich silné postavenie vo vzťahu s verejnou sférou je preto prirodzené.
Zákon im dokonca dáva právo zúčastňovať sa na priamych rokovaniach s vládou. A teda mimoriadne dobrú pozíciu pri lobovaní za svoje záujmy.
No zamestnávateľské združenia – Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) – nie sú v názore na spôsob presadzovania záujmov jednotné. Hoci ich požiadavky sú, aspoň na prvý pohľad, rovnaké: kvalitné podnikateľské prostredie s čo najmenšími zásahmi štátu.
Opatrnejšia kritika vlády prichádza spravidla od zväzov s výrazným vplyvom podnikov pod kontrolou štátu či s väčšou snahou uľahčiť si biznis so štátom. Vláda tak dostáva do rúk páky na ovplyvňovanie jednej z najsilnejších lobistických skupín.
Príkazom
RÚZ s vládou Mikuláša Dzurindu, zavádzajúcou rovnú daň či flexibilnejší Zákonník práce, veľa konfrontačných tém nemala. Tie prišli s nástupom kabinetu Roberta Fica, deklarujúceho sociálnu orientáciu štátnej politiky.
„Niektorí naši členovia si možno myslia, že sme vo vzťahu k súčasnej vláde príliš konfrontační. Ja nie,“ konštatuje viceprezident únie Jozef Špirko. Vypočítava, že pri 90 percentách legislatívy nemá pripomienky – okrem technických – ani RÚZ: „Imidž kritika vlády vytvára verejná kritika nesystémových zmien pri zvyšných desiatich percentách.“
No práve kritické postoje RÚZ voči vláde oslabujú jej členskú základňu. Vlani v apríli, keď kritizovala avizované zmeny v Zákonníku práce, z nej vystúpila Únia dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Tá združuje najmä štátom kontrolované firmy z tohto sektora, zamestnávajúce niečo vyše 80-tisíc ľudí. Natíska sa otázka, či za ich odchodom z RÚZ nebol priamy príkaz R. Fica – alebo niekoho z jeho manšaftu.
Únia to odmieta. V každom prípade, hoci dopraváci najprv avizovali ambície dostať sa do tripartity ako samostatný subjekt, napokon zakotvili v „konkurenčnej“, a – najmä – voči vláde umiernenejšej AZZZ.
A odchod členov z RÚZ má podľa informácií TRENDU pokračovať. Ďalší na rade je vraj Zväz strojárskeho priemyslu SR, respektíve niektoré jeho zložky.
Ako napríklad Zväz obranného priemyslu, ktorý popri štátom kontrolovanej zbrojárskej skupine DMD Group združuje firmy závislé od zákaziek slovenskej armády.
Či sú informácie o plánovanom odchode z RÚZ a jeho dôvodoch správne, zväz do uzávierky TRENDU nepotvrdil. O presunoch sa s TRENDOM nechceli rozprávať ani šéfovia oboch zamestnávateľských konglomerátov.
Bez spojenia...
Problémy v internej komunikácii si v RÚZ podľa J. Špirka uvedomujú. Ukázalo sa to aj pri debate nad novelou Zákonníka práce.
Kritika pre zamestnávateľov neprijateľných zmien prichádzala k menším členom cez médiá. „Menší člen nemá čas sledovať legislatívu ani to, čo sa interne dohodlo,“ tvrdí J. Špirko. Je preto bežné, že nápady, za ktoré únia lobuje, vychádzajú z pripomienok väčších firiem. Ktoré na kreatívnu prácu majú personálne kapacity.
J. Špirko pripúšťa, že interná komunikácia s členmi únie nie je optimálna. Príklad? Na prvý pohľad banálny, ale pre združenie ako RÚZ kľúčový – na sekretariáte nemajú zoznam kontaktov na šéfov alebo majiteľov členských firiem, ktorých príspevky financujú lobistické aktivity únie.
Nespokojnosť s fungovaním zamestnávateľského zväzu viedla aj k vzniku Klubu 500. Jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor v minulosti šéfoval komisii, ktorá v roku 2002 pripravovala systémové zmeny vo vtedy jedinom zamestnávateľskom zväze AZZZ.
„Problémom slovenských zamestnávateľských zväzov je, že nemajú vlastných zamestnancov, analytické oddelenia, a tak sú pomerne málo flexibilné,“ mieni T. Gregor.
Na druhej strane, Klub 500 nie je zamestnávateľský zväz. Je skôr lobistickou skupinou, ktorá sa snaží budiť dojem, že zastupuje záujmy zamestnávateľov.
Usudzovať sa to dá i z toho, že členovia združenia – vraj ich je štrnásť – si až na šéfa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka, ktorý je predsedom klubu, želajú ostať v anonymite. Známe nie je ani to, koľko ľudí zamestnávajú podniky členov klubu. Podľa stanov by mal mať každý päťsto a viac pracovníkov.
Írsky model
Rozdrobenosť zväzov, preskupovanie členov v závislosti od toho, kedy komu vyhovuje rétorika vedenia, rozhodne zamestnávateľom neprospievajú. Riešenie vidí T. Gregor v írskom modeli.
Tamojšie zamestnávateľské zväzy a obchodná komora vytvorili jeden celok. Hoci im to trvalo desať rokov. Vznik celku si vynútil tlak zdola – žiadali ho najväčší zamestnávatelia, ktorí platili najvyššie členské.
Zväz má momentálne stovku vlastných zamestnancov, zabezpečujúcich činnosť na profesionálnej úrovni. Od analýz, cez informovanie členov až po lobing vo vzťahu k vláde a verejnosti.
O úvahách o zjednotení oboch veľkých slovenských zamestnávateľských zväzov sa ešte vlani, počas vyjednávaní o novele Zákonníka práce, v zákulisí hovorilo. Aktuálne dianie naznačuje, že témou dňa nie je. Ak – tak najskôr riadenou deštrukciou jedného z nich.
Ilustračné foto – Profimedia.cz
